Šéfdirigent Tibor Frešo, režisér Miloš Wasserbauer, scénograf Ladislav Vychodil i kostymérka Elena Holéczyová si dali veľmi záležať, aby dielo vyznelo na scéne monumentálne a krásne. Majster Suchoň sedel so svojou rodinou v ľavej lóži na prízemí (kde sedával vždy), neďaleko nich Ivan Stodola, i ja s manželom a deťmi. Všetkým nám hrali v očiach slzy, keď sa pri dvíhaní opony naša vlajka pomaly rozkrídlila, až siahala po veľký krištáľový luster. Bol to sugestívny začiatok i záver. Potlesk nemal konca-kraja a i v časoch našej histórii nepriaznivých, každý pochopil posolstvo diela a vzal si ho k srdcu..."
Suchoň paralelne s výstavbou libreta usilovne hľadal najstaršie hudobné pamiatky slovanského pôvodu. Z čias Veľkej Moravy sa z hudby našich predkov nezachovalo nič, ale porovnávacou metódou dospel k veľmi zaujímavým záverom. Najmä druhé dejstvo opery, ktoré zachytáva obradné zvyky našich predkov z čias pohanstva, hudobne vykresľuje atmosféru pohanského rituálu. Premiéra Svätopluka sa konala na jar roku 1960 takmer súčasne v troch divadlách: v Slovenskom národnom divadle v Bratislave pod taktovkou Tibora Freša, v Národnom divadle v Prahe s nezabudnuteľným dirigentom Zdeňkom Chalabalom (spievalo sa po slovensky!) a v Štátnom divadle v Košiciach pod taktovkou Jozefa Vincourka. V lete toho istého roku uviedli operu pred desaťtisícovým auditóriom na Devínskom hrade. Po mnohých inscenáciách sa Svätopluk nedávno zaskvel aj na filmovom plátne. Nakrútil ho režisér Jozef Zachar pre Slovenskú televíziu.
Po práci na opere Svätopluk sa začala nová etapa Suchoňovej skladateľskej činnosti. Optimizmus, ktorý bol evidentný po dokončení Metamorfóz, netrval dlho. Suchoň písal o lete kozmonauta Gagarina. Ale potom prišla kubánska kríza, keď visela na vlásku svetová vojna. Tak vznikla otriasajúca skladba Poéme macabre. A potom Rapsodická suita, plná hrôzy a vidín do budúcnosti - apokalypsa. Bolo to obdobie, keď Suchoň nevidel východisko...
A opäť prišlo uvoľnenie - opäť začal veriť v budúcnosť, chcel zachytiť všetko, čo sa okolo nás dialo.. Tieto pocity pretavil do ďalších piesňových cyklov, do Concertina pre klarinet a orchester, Symfonickej fantázie na tému BACH.
V jednom rozhovore pred svojou smrťou povedal istému novinárovi: "Chcel by som ešte napísať symfóniu.. o všetkom.. neviem, či sa mi to podarí.. Nedávno som sa opäť započúval do Beethovenovej Deviatej. Bol som znova unesený. I ja by som chcel spievať.. objímam Vás milióny.. zasa z iného zorného uhla. Nikdy som nehovoril o svojich plánoch. Bola to moja zásada. Tentoraz som ju porušil, lebo symfóniou by som chcel uzavrieť svoju tvorbu..."
Symfóniu už nenapísal..