Svoju recenziu uzatvára trochu alibistickým tvrdením o tzv. ľudovosti opery: "Tu by sa mal vysloviť človek z ľudu, ktorému sú blízke ľudové melódie, a ktorý iste ľahšie prijíma tonálne jasnejšie časti, ako je napríklad uspávanka." Odvolanie sa na úsudok prostých ľudí nie je bežná hudobnokritická prax. Prejavuje sa tu náznak budúcich metód socialistickej estetiky, ktorá sa podobne, avšak v teoreticky abstraktnej rovine odvolávala na umelecké cítenie, vkus, záujmy a potreby "ľudu", najčastejšie bez toho, že by empiricky a sociologicky tieto záujmy, vkus a estetické potreby poznala a dôsledne analyzovala.
Črty doktrinárstva prenikali aj do myslenia ľudí s intenzitou adekvátnou zosilňujúcemu sa ideologickému tlaku a praxi socialistického šikanovania. Z vtedajších písomných výpovedí o umeleckých dielach (nielen o Krútňave) môžeme dešifrovať prevládajúci tlak na posudzovanie všetkých umeleckých javov výlučne pragmatickým kritériom, orientovaným v prvom rade na sociálne výsledky pôsobenia umeleckého javu. Tak napríklad v denníku Ľud (13. 12. 1949), v článku Premiéra Suchoňovej opery Krútňava (autor sa skrýva pod značkou -es) nájdeme konštatovanie: "...ide o pozoruhodné dielo, hudobne neobyčajne jasné, vyvážené, stavebne premyslene konštruované, naplnené dynamičnosťou, vo svojom celku i v každom jednotlivom obraze duchom a podstatou slovenské..."
Na nasledujúci deň ten istý denník prináša obsažnejšiu recenziu z pera muzikologičky a kritičky Zdenky Bokesovej (podpísanej ako z.b.). Nájdeme v nej aj tento výrok: "No isté je aj to, že nielen táto komplikovaná tematika, ale aj ponurosť námetu návštevníkom súčasného divadla neposkytne taký zdroj radosti a povzbudenia, ktoré má toto divadlo poskytovať pri budovaní socializmu." Kritička zároveň na opere nachádza množstvo umelecky kladných prvkov - v celkovej koncepcii aj v detailoch. Oceňuje napríklad Suchoňovo jedinečné zvládnutie deklamačných princípov, zakomponovanie ľudových prvkov do diela, špeciálne sa zamýšľa nad úlohami Básnika a jeho Dvojníka, ktorí vytvárajú epický rámec diela a vedú dialóg o zmysle života a umeleckej tvorby.