Nie však z hľadiska hudobného štýlu alebo podobnej koncepcie riešenia hudobnodramatických situácií, ktoré prináša Bellova hudobná dráma a Suchoňova opera, ale z hľadiska umeleckej hodnoty. V Krútňave aj v Kováčovi Wielandovi vidí Ferenczy reprezentatívne diela a zároveň "najsilnejšie hudobnodramatické skladby slovenské vôbec." O Suchoňovi tvrdí, že má
vyvinutý zmysel pre "dramatickú konfliktovosť," čo svedčí o tom, že Ferenczy podrobnejšie študoval estetiku opernej tvorby. Termín "dramatická konfliktovosť" má zichovsko-karvašovský pôvod a svedčí o tom, že Ferenczy kládol schopnosť skladateľa vytvoriť v opere alebo hudobnodramatickej tvorbe dramatickú situáciu na jedno z popredných miest pri posudzovaní umeleckého výsledku.
Ferenczy vidí Krútňavu v romanticko-realistických dimenziách. Romantický rozmer nachádza napríklad v piatom obraze, ktorý má výrazne hoffmannovský charakter. Na iných miestach opery oceňuje realistickú životnosť a pravdivosť. O hudbe opery konštatuje, že je "dramatická a realisticky útočná." Výhrady vznáša voči tretiemu a štvrtému obrazu, ktoré sú podľa Ferenczyho trochu zaťažené jednoznačnou folklórnou orientáciou, ktorá nie je v súlade s hudobným jazykom ostatných obrazov a s nastoleným spôsobom zobrazenia dramatických situácií. V závere recenzie autor konštatuje: "Na Krútňavu sa čakalo pol storočia a hoci vznikla na jeho konci, má stáť a stojí v jeho polovici." Akoby chcel kritik naznačiť, že z hľadiska štýlu aj námetu Suchoň nadväzuje na štýlovú líniu, ktorá bola aktuálna v dvadsiatych rokoch nášho storočia, na líniu nastolenú Janáčkovou Její pastorkyňou (premiéra v roku 1904) a Foersterovou Evou (premiéra v roku 1899). Aj keď vo svetovej opere neboli v štyridsiatych rokoch témy z dedinského prostredia frekventované (najmä v nemeckom, francúzskom a talianskom kultúrnom prostredí), nájdu sa aj relevantné výnimky. Napríklad opera v piatich obrazoch Maryša od Emila Františka Buriana. Premiéru mala v roku 1940, teda v tom istom decéniu, ako Suchoňova Krútňava. Ferenczyho narážka má určité racionálne jadro. Vychádzajúc z poznania európskych trendov v kompozícii a takisto v opernej tvorbe chápe, že Krútňava námetovo súvisí s množinou diel, ktorých vznik možno datovať do obdobia pred dvadsiatimi, resp. tridsiatimi rokmi. Ferenczyho nejednoznačnú vetu však možno chápať aj tak, že Suchoň si zvolil námet z literárnej tvorby reprezentujúcej tzv. sociálny realizmus, zatiaľ čo pre nové umenie by mal byť príznačný socialistický realizmus.