Príchodom do Bratislavy sa mladý Suchoň dostáva do víru veľkomesta. V bohémskych kaviarničkách spoznáva mnohých intelektuálov nielen z kruhov hudobných, ale aj z kruhov spisovateľských a výtvarníckych. Tu kdesi treba hľadať korene jeho celoživotných priateľstiev s Jánom Smrekom, Martinom Benkom, Ľudovítom Fullom, Jánom Mudrochom, Petrom Matejkom či Jankom Alexym, s básnikom Jánom Kostrom, Ladislavom Novomeským, ale i s literárnym kritikom a teoretikom Alexandrom Matuškom.
Pravdaže, v tomto období už na maľovanie ani nepomyslel. Jednoducho na to nemal čas. Navštevuje však ateliéry svojich priateľov výtvarníkov a necháva sa unášať vôňou štetcov a farieb. A predsa: v čase, keď už mal za sebou absolutórium Majstrovskej školy v Prahe ako aj mnohé i medzinárodné skladateľské úspechy, vrátil sa k štetcu ešte raz.. Bolo to v roku 1939, keď Suchoň zavítal so svojou snúbenicou Hertou Schischitzovou do Drážďanskej galérie. Zapôsobil tu na ňu obraz starého talianskeho majstra Giorgioneho s názvom Koncert. Suchoň si kúpil farebnú reprodukciu obrazu v podobe pohľadnice a dňa 10. júla 1940, v deň svojej svadby, slávnostne odovzdal manželke Herte veľké plátno - olejomaľbu - kópiu spomínaného obrazu.Ktovie, ako by sa vyvíjali životné osudy Eugena Suchoňa, keby výtvarnému umeniu zasvätil svoj život. Ktovie, či by sa z neho nestal rovnako dobrý maliar, ako skladateľ.. Ale to by sme nemali Krútňavu, Svätopluka, nemali by sme hoci jednoduchú, no prekrásnu melódiu piesne Aká si mi krásna...
Eugen Suchoň, jeden z trojice zakladateľov slovenskej hudobnej moderny, mal na rozdiel od "staršej generácie" slovenských skladateľov to šťastie, že sa dostal k vynikajúcim učiteľom. Na bratislavskej Hudobnej a dramatickej akadémii študoval v rokoch 1927-1931 hru na klavíri u Libuši Svobodovej (absolutórium v r. 1930), dirigovanie u Jozefa Vincourka (absolutórium v r. 1931) a kompozíciu u Frica Kafendu (absolutórium v r. 1931). Vynikajúci pedagóg Frico Kafenda mu dal dôkladné vzdelanie skladateľa, takže jeho ďalšie dvojročné štúdium na Majstrovskej škole pražského Konzervatória len potvrdilo umelecké základy, ktoré získal u svojho učiteľa v Bratislave.
Dielo Eugena Suchoňa - velikána našej hudby - je vrchovato súčasné a zároveň už klasické. Tvorí mohutný nosný pilier slovenskej hudobnej kultúry.