Z pražských kritických reakcií na Suchoňovo dielo sa ako najvýznamnejšia javí recenzia Vladimíra Bora s názvom Slovenská národní opera Krútňava, uverejnená v Lidových novinách (23. 5. 1950) a Antonína Sychru (Hudební rozhledy, 1950, č. 10, s. 280-281). Vladimír Bor, významná osobnosť českej opernej kritiky, hneď v úvode svojho článku konštatuje: "Krútňava je nejlepší operou na československém poválečném jevišti." Jeho kritický prístup k Suchoňovej opere takisto nie je zbavený od ideologizovania: "Vznikla sice na podkladě libreta starého typu (vesnická vražda ze žárlivosti - cesta svědomí od zločinu k trestu a vykoupení) a nejsou v ní ještě noví lidé, ale i tak splňuje toto umění do značné míry požadavky realismu - lidovosti a národní formy." Bor chápe Krútňavu z hľadiska nadväznosti na obrazy zo života slovenského ľudu a paralelne s tým vidí Suchoňov pendant v českej hudbe v osobnostiach Janáčka a Smetanu: "...skladatel vychází ve své hudební řeči z melodií a rytmu slovenské řeči a písně, samozřejmě, ne mechanickým citováním, ale smetanovským přetvářením ducha národní hudebnosti, ovšem už na vývojově pokročilejším stupni deklamačně melodického slohu nastoupeného Janáčkem..." Bor ďalej v recenzii oceňuje Suchoňov vyvinutý zmysel pre dramatickú funkciu hudby. Poukazuje na to, že najmä štvrtý obraz pripomína svojou dikciou Janáčka. Kritik ďalej upozorňuje na vplyv Suchoňovho pražského učiteľa Nováka, ktorý je badateľný predovšetkým v oblasti inštrumentácie. Analýzy operných kompozícií ako aj ďalších diel Eugena Suchoňa z hľadiska nadviazania autorovej poetiky na aktuálne európske kompozičné prúdy prvej tretiny nášho storočia by mali byť jednou z budúcich úloh hudobnej komparatistiky. Ukazuje sa, že napríklad v Novákovej Bouři by sa dal nájsť predobraz riešenia dramatických situácií, ktoré neskôr rozvíjal Suchoň. Aj vplyvy ďalších autorov, umelecky pretavujúcich domáce podnety z folklórnych zdrojov do najvyšších úrovní (Szymanowski, Enescu a podobne), by boli dobrou pôdou pre hudobnoanalytický výskum. V neskorších prácach Bor svoje postrehy, ktoré sa týkali porovnania Suchoňa a českých skladateľov 20. storočia, ešte rozšíril. Nachádza napríklad paralely medzi scénou Ondreja v pustom lese a podobne koncipovaným mužským monológom v Hábovej Matke. To však už nepatrí do oblasti prvých, bezprostredných reakcií na Krútňavu.
Iný významný český muzikológ a kritik Antonín Sychra zaujal voči Krútňave pomerne ústretové stanovisko. Aj on hľadá česko-slovenský rámec Suchoňovho diela. Zdôrazňuje najmä spriaznenosť Suchoňovej poetiky s Janáčkom.