Dynamický rozvoj hudobnovedného bádania v päťdesiatych rokoch, výrazne iniciovaný jedným z prvých suchoňovských bádateľov Jozefom Kresánkom a spoločenské okolnosti umožňujúce intenzívny rozvoj hudobného a umeleckého života (hoci pod egidou socialistických a komunistických doktrín) spôsobili, že aj hudobná kritika sa dostala na úroveň adekvátnu vtedajšiemu kultúrnemu a umeleckému dianiu. Budovateľský duch päťdesiatych rokov sa usiloval vyvolať v ľuďoch presvedčenie, že onedlho všetci budú žiť v beztriednej, bezproblémovej spoločnosti bez vojnových a iných mocenských konfliktov, v hojnosti, dostatku, harmónii. Na základe ideí o novom usporiadaní spoločnosti vznikala a postupne sa etablovala nová estetika. Bojovala síce proti formalizmu - veď na to takmer doplatila prvá Suchoňova opera - ale výsledkom boja proti nemu sa stalo umenie jednoznačne politicky angažované, pseudoklasicisticky šablónovité, tendenčné. Z hľadiska tejto orientácie treba hodnotiť už samotné Suchoňovo rozhodnutie zvoliť si za námet svojej druhej opery historický príbeh z dávnej minulosti, v ktorom sa konfrontuje pohanstvo a nové, kresťanské náboženstvo (pričom sa zdôrazňuje druhé z nich), ako veľmi odvážny a umelecky nekompromisný čin. Porovnajme námetové okruhy opier komponovaných v iných krajinách bývalého socialistického bloku, alebo námety opier od iných slovenských tvorcov, ktoré vznikli v päťdesiatych rokoch. Všade nachádzame veľké myšlienkové zjednodušenia smerujúce k podpore nových doktrín a nových politických myšlienok. Suchoň si zvolil za literárny podklad drámu s takmer antickým rozmerom, drámu tragickú a temnú. Nachádzame v nej postupný zánik veľkej a mocnej ríše, ale aj jej politickej koncepcie v symbolickom spojení so smrťou panovníka, ktorý azda najvýraznejšie reprezentoval rozporuplnosť dobového diania. Silná a umelecky jedinečná alegória o svornosti národa a jeho politických reprezentantov bola rovnako aktuálna v povojnovom desaťročí, ale i kedykoľvek predtým, ba aj potom. Dodnes opera nestratila svoje mravné a národné posolstvo. Suchoň vytvoril vo Svätoplukovi nielen silnú modernú hudobnú drámu, ale aj jedinečné operné tableau nadväzujúce na tradície francúzskej a ruskej opery 19. storočia, avšak s využitím moderných hudobných a výrazových prostriedkov.
Z kritických reakcií na Krútňavu je evidentné, že v roku 1949, prípadne v roku 1950 nestihla ešte socialistická cenzúra a aparátnické usmerňovanie ovládnuť oblasť natoľko efemérnu a z hľadiska globálnych spoločenských a hospodárskych trendov nepodstatnú, akou je hudobná kritika. V roku 1960, po desiatich rokoch "úspešného" budovania ľudovodemokratickej a socialistickej spoločnosti, bola situácia iná. Pravdepodobne aj tí, ktorí pred jedenástimi rokmi volali po kolektívnom rozhodovaní vo veciach individuálneho tvorivého činu, po usmerňovaní tvorcov, vytriezveli. V denníku Ľud (12. 3.