1960) nájdeme pod titulkom Premiéra Suchoňovho Svätopluka vyvolala nadšenie tento
názor kritičky Zdenky Bokesovej (Bks): "Svätopluk bude spĺňať v najlepšom slova zmysle funkciu reprezentačnej národnej opery." Zdôraznenie tohto faktu priniesli takmer všetky recenzie publikované po premiére Svätopluka. Zdenka Bokesová hodnotí Suchoňovu druhú operu aj z hľadiska kategórie umelecky nového: "Jeho nová opera je moderná i v tom zmysle, že používa prevažne spievaný deklamačný, recitatívny spôsob, postráda veľké árie..." Tento problém kritička hodnotí z hľadiska vývoja wagnerovskej a powagnerovskej opery. Z tohto romantizujúceho stanoviska sa opera s áriami a s pevným a jasným rozdielom medzi áriou a recitatívom javí ako typovo a vývinovo zastaralá, zatiaľ čo opera prekomponovaná má reprezentovať moderný, "pokrokový" vývinový typ. Uvedené stanovisko menej berie do úvahy vývoj operného divadla 20. storočia, v ktorom prichádzajú k slovu oživené a umelecky inovované postupy z opery serie aj z iných typov starej opernej tvorby. Neoklasicizmus, v ktorom je obsiahnutá i táto tendencia, predsa takisto priniesol svoje ovocie, opodstatnené v pluralite prístupov a kompozičných riešení v 20. storočí. Nie za neoklasicizmus, ale skôr za historizmus a uplatnenie kompozičných modelov vychádzajúcich zo štúdia archaických hudobných intonácií sa prihovárajú ďalšie slová hudobnej kritičky: "Pokiaľ ide o hudobnodramatické spracovanie, Suchoň nie bez dlhých úvah a zahĺbenia sa do skromného hudobného odkazu našich dávnych predkov použil tieto prvky premysleným a vysoko umeleckým spôsobom, najmä v druhom dejstve, v ktorom sa odohráva dramatický zápas o prekonanie kultu pohanstva." Bokesová prináša aj podstatnú poznámku na problém ideového vyznenia opery: "Napriek istej suchoňovskej baladickosti vcelku vyznieva Svätopluk jednako optimisticky. Škoda, že záverečné slová pri svojom závažnom obsahu sú v diele vyjadrené tak nepateticky." Optimizmus predstavoval v terminológii umenovedy a kritiky šesťdesiatych rokov takmer konštatnú estetickú kategóriu. Drámu o zániku prvého štátneho útvaru Slovanov a smrť panovníka symbolizujúcu budúci neslávny koniec veľkej ríše možno ťažko označiť za veci optimistické. Je však pravdepodobné, že Zdenka Bokesová chcela zmienkou o optimickosti diela vopred ochrániť Suchoňa pred zásahmi, ktoré vyvolala pred jedenástimi rokmi svojimi poznámkami na postavy Básnika a Dvojníka v Krútňave.