Keďže libretisti naproti tomu zobrazujú význam mimoriadnej a silnej, hoci aj rozporuplnej osobnosti v dramatických historických okamihoch, ich obraz nezodpovedá a ani nemôže zodpovedať marxisticko-leninskej koncepcii historického materializmu, bazírujúcej práve na úlohe ľudových más. Zo súboru kritických hodnotení Svätopluka prináša Vojtěchovo stanovisko najužšie a najvulgarizovanejšie spojenie umeleckého a politicko-ideologického hodnotenia. Na záver alibisticky konštatuje: "mohlo být (dielo - pozn. M. B.) stejně dobře napsáno před půl stoletím jako dnes - a to bez ohledu na Suchoňovu hudební řeč."
Iný pražský hudobný kritik - Bohumil Karásek - vydal o návšteve predstavenia Suchoňovej opery svedectvo v denníku Rudé právo. V článku Událost československé opery konštatuje, že oproti Krútňave nie je invenčný vklad skladateľa do novej opery taký jednotný, je však mnohostrannejší. Ako jeden z mála kritikov hodnotí dielo z hľadiskahumanistických kritérií: "Výrazným rysem nové opery E. Suchoně je vlastenecké vyhrocení skladatelova humanismu..."
Súbor kritických hodnotení Svätopluka je rovnako ako v prípade Krútňavy odrazom dobových estetických, axiologických a kritických myšlienkových prúdení. V oboch prípadoch sme svedkami silnej politizácie, ideologizácie a tesných väzieb medzi ideológiou a odborným kritickým stanoviskom. S týmto nepríjemným problémom, charakteristickým pre všetky totalitné systémy, sa nevyrovnával iba Eugen Suchoň. Na podobný problém narazili aj iní slovenskí operní tvorcovia. Suchoň - ako tvorca modernej slovenskej opery spájajúcej národné a umelecky nové prvky - bol s týmto trendom konfrontovaný ako prvý. Jeho opery svojou umeleckou silou a nadčasovým myšlienkovým posolstvom prekonali nástrahy ideologizácie a z boja s ňou vyšli víťazne. Suchoňova tvorba našla aj v nasledujúcich rokoch nielen svojich interpretov a inscenátorov, ale aj vykladačov a fundovaných obhajcov. Javiskový život Suchoňových opier od konca štyridsiatych, resp. od začiatku šesťdesiatych rokov až po súčasnosť je svedectvom nezničiteľnosti umeleckého diela, podopretého navyše veľkým etickým zázemím.

Eugen Duchoň je zakladateľom slovenskej modernej národnej opery. Napísal síce len dve hudobnojaviskové diela - opery Krútňava a Svätopluk - ale ich kvalita citeľne prevýšila všetky predchádzajúce opery slovenských skladateľov. Suchoňove hudobnodramatické diela sa stali inšpiratívnym podnetom ďalšieho vývoja opernej tvorby na Slovensku.
Základný kameň slovenskej národnej opery položil Eugen Suchoň svojou Krútňavou (l941-l949) na libreto podľa novely Mila Urbana
Za vyšným mlynom. Urbanovo dielo zaujalo skladateľa lokálnym koloritom, drsnou pravdivosťou, temnou baladickosťou a prudkým spádom.