V jeho opernom stvárnení mohol uplatniť svoje vynikajúce dramatické cítenie. Celý dramatický pôdorys Krútňavy rozvrhol skladateľ, pravdaže, s pomocou libretistu Štefana Hozu a vďaka konzultáciám s Jánom Jamnickým a Jánom Robom-Poničanom. Spolu dotvorili predlohu, pridali nové postavy a zápletky, obohatili javisko obrazmi ľudového veselia a svadobných obradov, zosilnili sociálny podtext a dali celku hlbší zmysel - vieru v očistný a povznášajúci charakter umenia.
K otázke libreta a funkcii zboru v Krútňave vyslovila pozoruhodné myšlienky Ľudmila Poľakovová: "Pri práci s libretom sa Suchoň usiloval o maximálnu koncentráciu deja, ktorý sa v opere sústreďuje na tri hlavné postavy: Štelinu, Ondreja a Katrenu. V ideovom zmysle významnú a zodpovednú úlohu zveril aj zboru - je obrazom ľudu, najvyšším morálnym sudcom všetkých udalostí. Je pozoruhodné, že Suchoň rozlišuje zovšeobecňujúci ľudový zbor od žánrového zboru dedinských obyvateľov.. Hlas ľudu sa u Suchoňa stáva i hlasom svedomia, dvíhajúcim sa v duši človeka, ktorý prežil celú tragédiu zločinu a trestu.. Pri vytváraní literárnej osnovy.. opery Suchoň a Hoza využili nielen Urbanov text, ale do libreta vniesli aj mnohé prvky ľudovej poézie - fragmenty piesňovej lyriky, charakteristické prirovnania, výrazy, epitetá.. Všetci hovoria kvetnatým folklórnym jazykom s bohatstvom piesňových a hovorových zvratov, prísloví, porekadiel atď." (Ppľakovova, Ľ.: Češskaja i slovackaja opera XX. veka. Kniga vtoraja, Vsesojuznoe izdateľstvo "Sovietskij kompozitor," Moskva 1983, s. 121-122).
Hudobná podoba Krútňavy je z hľadiska využitia kompozičných postupov originálnou syntézou predchádzajúceho európskeho hudobného vývoja (s výnimkou II. viedenskej školy a jej nasledovníkov) a pochopenia princípov opery. Suchoň jedinečne spojil romantickú inšpiráciu a vášnivosť s klasickou výstavbou, vrátane postromantických prúdov - najmä impresionizmu - na jednej strane a polyfonickej práce vrcholného baroka na druhej strane a spolu s modálnymi prvkami staršej slovenskej ľudovej piesne (tetrachordálnej a kvintachordálnej) ich pretavil do svojskej reči. Suchoň bol skladateľ-mysliteľ. V jeho dielach sa nachádza obdivuhodná rovnováha medzi inšpiráciou a tvorivou mysliteľskou prácou - typická črta umeleckého génia.
Prácu s hudobnými myšlienkami v Krútňave nemožno jednoznačne charakterizovať. Suchoň nezaostáva za Wagnerom ekonomickým využitím tematického materiálu, ale nepreberá princíp leitmotívu. Spôsob jeho kompozičnej práce je bližší slovanským velikánom - Musorgskému a Janáčkovi.