Poukazuje na to používanie ostinát, rušenie

pokojnej melodickej hladiny drobnými rytmickými figúrami ako aj zvýraznenie vrahovho verejného pokánia v závere. Suchoňove témy sa neviažu primárne na osoby, ale na situácie, city, nálady.
Hlavné hudobné jadro Krútňavy, z ktorého vyrastá takmer celá hudba opery, pochádza z vokálnej štylizácie. Je ním výkrik vraha "To nie ja!" (vzostupná čistá kvarta a zostupná malá tercia). Z neho Suchoň obratnou variačnou prácou vytvoril najrozmanitejšie hudobné útvary, neraz celkom protikladného charakteru. Stačí porovnať opakovaný flautový motív v ľúbostných a idylických scénach s jeho modifikovaným tvarom, ktorý predstavuje tragédiu temnej vášne až zloby - ich genetická príbuznosť je zrejmá na prvé počutie, resp. nahliadnutie do partitúry! Zostupná malá tercia v melódii býva často podložená nerozvedenými trojzvukmi skladajúcimi sa z intervalov čistej a zväčšenej kvarty. Znázorňujú hrôzu. Podobnú funkciu - nie v melodickej línii, ale v intervalovej vertikálnej superpozícii - majú i veľké tercie, ich paralelný pohyb. Ich zásluhou svadobné veselie tretieho obrazu nadobúda tragický nádych. Suchoň sa tak zžil s bohatstvom slovenských ľudových piesní, že na folklórne texty vytvoril v ich duchu rad vlastných hudobných skvostov (Zabili Janíčka na holi, Páslo dievča pávy, Dosť som sa natrápil). Skladateľ cituje len dve originálne melódie - v púťovom veselí šiesteho obrazu: Ej, pred hostincom hudci hrajú a Na tej Čadci zakázali.
Po harmonickej stránke vychádza Suchoň v Krútňave z tzv. diatonického totálu (v základnom tvare c-d-e-fis-g-a-b), z kombinácií a modifikácií vyšších akordických zostáv bez tonálne funkčného významu. Hlavným zvukovým ideálom opery je akord zložený z dvoch zväčšených kvárt (tritonov) vo vzdialenosti veľkej sekundy - napríklad v tvare H-cis-f-g. Toto zoskupenie je najčastejšie. V Krútňave sa neraz nachádzajú aj jeho obmeny, nerozvedené prieťahy - H-cis-f-a a H-cis-g-a. Melodický spád sa zväčša podriaďuje organizujúcej sile týchto akordov.
Pre rytmus Krútňavy je príznačné postupné narúšanie pokojného pohybu synkopami na vzrušených miestach: na tento účel Suchoň používa drobné bodkované rytmické hodnoty v sprievodných hlasoch. Synkopy dávajú hudobnému procesu zvláštnu naliehavosť, drobné figurácie vyjadrujú vnútorný nepokoj, vzrušenie. Celková rytmická organizácia opery je bohatá na časté striedanie metra a protipostavenia jednotlivých štruktúr, je prameňom stáleho vzruchu.