Veď Eugen Suchoň je nielen tvorcom prvej slovenskej národnej opery, ale spolu s Alexandrom Moyzesom a Jánom Cikkerom je aj zakladateľom veľkej epochy slovenského hudobného umenia.

Eugen Suchoň – jeho cesta životom

Eugen Suchoň sa narodil 25. septembra 1908 v Pezinku v rodine pezinského regenschoriho Ladislava Suchoňa a Serafíny Balgovej-Suchoňovej. Prvé dotyky s hudbou absolvoval pod dozorom svojej matky. V septembri roku 1917 sa Eugen stal prváčikom nižšieho piaristického gymnázia v Svätom Jure. Koncom roku 1919 gymnázium v Svätom Jure zatvorili, profesori sa po jednom pomaly vytrácali do Maďarska. Odchádza teda študovať na gymnázium na Grösslingovej ulici v Bratislave.
Keď v roku 1919 vznikla v Bratislave zásluhou nesmierne obetavého hudobníka Miloša Ruppeldta Hudobná škola pre Slovensko, o rok neskôr dala Serafína Balgová-Suchoňová zapísať svojich synov Imricha a Eugena do tejto školy. Imricha na violončelo k profesorovi Rupníkovi a Eugena na klavír do triedy profesora Frica Kafendu. V jeseni roku 1927 sa Hudobná škola pre Slovensko dostala na úroveň konzervatória a rozdelila sa na Hudobnú školu a Hudobnú a dramatickú akadémiu pre Slovensko s odbormi: kompozícia a dirigovanie, organová hra, operný spev a dramatický odbor pre výchovu činohercov. Vedenie kompozičného oddelenia si vyhradil znamenitý pedagóg Frico Kafenda, ktorý si zo žiakov - inštrumentalistov a klaviristov - vybral tých najnadanejších, medzi nimi aj Eugena Suchoňa. Prvou skladbou, ktorú komponoval pod vedením Kafendu bolo Prelúdium As dur, po ňom nasledovalo Adagio pre klavír g mol. V školskom roku 1928/29 skomponoval Sonátu pre husle a klavír, op. 1 a v poslednom ročníku štúdia u Kafendu napísal svoju absolventskú prácu - Sláčikové kvarteto, op. 2. 1. októbra 1931 sa Suchoň stáva poslucháčom Majstrovskej školy pražského Konzervatória v kompozičnej triede profesora Vítězslava Nováka. Hneď na prijímacej skúške sa s majstrom Novákom dohodol, že k nemu bude dochádzať vlakom už s hotovými kompozíciami. Spočiatku ho navštevoval dvakrát, neskôr raz za mesiac. Cestovné mu uhrádzal starý otec, preto každá cesta do Prahy ako aj stretnutia s profesorom boli preňho veľmi vzácne.
3. januára 1932 dokončil Suchoň Serenádu pre dychové kvinteto a piesňový cyklus Nox et solitudo, op. 4. Uvedený cyklus piesní kompletne odznel po prvýkrát na koncerte Osvetového zväzu v Národnom divadle v Bratislave dňa 10. októbra 1933 v interpretácii speváčky Žofie Napravilovej a Bratislavského symfonického orchestra pod taktovkou Karla Nedbala.
12.