Základné elementy germánskej hudby zužitkoval napríklad v prvom dejstve - v slávnostnom speve franského zboru. Prvky byzantského hudobného prejavu zaznievajú vo vystúpeniach Mojmíra (a v neskôr vynechanom dialógu Predslava s otcom). V spevoch igrica Záboja je použitá pentatonika a melodika staroslovanských spevov. V druhom dejstve vytvára skladateľ sugestívnu atmosféru predovšetkým výberom zvláštnych stupníc, vyabstrahovaných z najstarších hudobných pamiatok - striedajú sa v nich malé sekundy so zväčšenými (enharmonicky s malými terciami). Tieto stupnice a z nich odvodené hudobné myšlienky vznikajú najmä využívaním tzv. chromatického mezzotetrachordu, prvku príznačného pre najstaršie slovanské hudobné prejavy - má nádych tajomnosti, smútku, ba až tragiky a desu. Hlboký tón C neraz charakterizuje smrť.
Národný charakter tejto hudby je dosiahnutý vyabstrahovaním základných formových elementov, prienikom ku koreňom ľudovej hudobnej tvorivosti a ich štylizáciou do svojráznej hudobnej reči. Pohanské zaklínadlá, obradné spevy a tance druhého dejstva nie sú originálnymi ľudovými piesňami, ale ich najstaršími prototypmi. V recitatívno-arióznych deklináciách sa Suchoň v prvom rade opieral o hovorovú reč a jej intonáciu. Harmonická zložka Svätopluka podáva najvýraznejší dôkaz, ako sa skladateľov štýl v porovnaní s Krútňavou obohatil. Suchoň však kládol dôraz predovšetkým na výrazovú opodstatnenosť a až potom na kompozičnú progresívnosť. V Svätoplukovi počuť na exponovaných miestach kvintakordy, v ešte exponovanejších situáciách zaznievajú i čisté kvinty a na ideovo najzávažnejších miestach recitatívy plynú bez sprievodu (a capella). Je to prejav Suchoňovho zvláštneho dramatického "šiesteho" zmyslu a veľkej disciplinovanosti: tam, kde by mohol využiť najmohutnejšie prostriedky, necháva znieť iba ľudský hlas ako najprirodzenejší prejav človeka - tým zároveň dosahuje dokonalú zrozumiteľnosť slov. Pravdaže, tam, kde je to funkčné, používa aj ostré disonancie. No ani tie najdisonantnejšie zvuky nie sú náhodným zhlukom tónov, ale organicky súvisia s celkovou organizáciou hudobného materiálu - sú osobitnou formou domýšľania zvukových jadier. Celá opera je založená na súzvuku Cis-G-f-h-e, jeho redukciou je malá sekunda e-f, ktorá sa často ozýva v najrozmanitejších kombináciách. Zo spomínaného súzvuku vzniká ďalším dotváraním aj častý akord B-e-gis-h-d°-g°. Tieto súzvuky a ďalšie zvukové kombinácie, ktoré vznikajú ich modifikáciou, vytvárajú základnú podobu hudby opery.