výročia založenia SF
1981 - Herderova cena, Hamburg - Viedeň
1981 - Výročná cena vydavateľstva OPUS za muzikologické dielo Akordika od trojzvuku po dvanásťzvuk
1982 - Zlatá medaila Monnaire de Paris (Parížska mincovňa)
1983 - Kúcanské pjesňe pre soprán a malý orchester (klavír) zo zbierky Janka Blahu
1984 - Vyvolávaňí jara, detský dvojzbor so sprievodom sláčikového súboru na báseň Jána Hollého
1984-1985 - Tri piesne pre bas a orchester (klavír) na básne Miroslava Válka, Petra Štilichu a Jána Smreka
1988 - Rad republiky pri príležitosti 80. narodenín skladateľa
1988 - Slovenská omša (jednohlasná), Kyrie - Glória - Crédo - Sanctus
1991 - Národná cena Slovenskej republiky za celoživotné hudobné dielo, hlboko spojené so základnými hodnotami slovenského národného charakteru (Bratislava, december l991)
1991 - Tri modlitby (Očenáš, Zdravas, Verím)
5. 8. l993 - Eugen Suchoň zomrel v Bratislave


Opera Krútňava

V rokoch 1940-1943 sa Suchoň skladateľsky odmlčal. Počas týchto troch rokov - sumarizujúc vlastné tvorivé problémy, zámery a výsledky - chápal aj rad nedostatkov, na ktoré narážal pri tvorbe svojich predchádzajúcich diel. Pomýšľal na operu, ale vzápätí si kládol otázku, či je opera tou jedinou ďalšou cestou a jediným možným riešením. Akiste ho k pochybnosti viedla aj tradičná predstava opery, model, ktorému len ťažko zodpovedali nároky súčasnosti. Na druhej strane tu bola otázka vhodného námetu. Dlhší čas sa pokúšal hľadať námet sám, no bez výsledku.
V jeseni roku 1940 pozval vtedajší vládny komisár Slovenského národného divadla Dr. Dušan Úradníček básnika Jána Smreka, literárneho vedca Andreja Mráza a skladateľa Eugena Suchoňa na stretnutie a postavil ich pred neľahkú úlohu: vytvoriť slovenskú národnú operu. Suchoňovi bolo od samého začiatku jasné, že slovenská národná opera je vec privážna na to, aby sa dala vytvoriť jednoducho na objednávku. Nerezignoval síce, ale všetky pokusy o vytvorenie libreta postupne stroskotávali. Videl, že ani Stodolova Bačova žena, ani Hviezdoslavova Hájnikova žena, libreto ktorej sa podujali napísať spisovateľka Mária Markovičová a muzikológ František Zagiba, nebudú mať tú pravú dramatickú silu, ktorú si opera podľa Suchoňových predstáv bezpodmienečne vyžaduje. K nájdeniu libreta mu napokon dopomohla náhoda. V roku 1941, cez veľkonočné sviatky, ktoré trávil v kúpeľoch Korytnica, sa čírou náhodou ocitla v rukách skladateľa útla novela Mila Urbana Za vyšným mlynom. Námet ho bytostne zaujal a celý pobyt v Korytnici venoval tomu, na čo ho upozorňovalo najbližšie okolie: vnímal prekrásne slovenské kroje, ľudový spev a ľudovú hudbu.
V Urbanovej novele našiel Suchoň príbeh, ktorý sa odohráva na slovenskej dedine po prvej svetovej vojne. Námet mu bol veľmi blízky, lebo prejavy dedinského spôsobu života, črty ľudového živlu mal možnosť pozorovať už v rodnom Pezinku a v jeho okolí. Suchoňovým zámerom bolo napísať operu s námetom zo slovenskej dediny, nie však v duchu verizmu či naturalizmu.