Úvod

Keď sa v januári roku 1979 zúčastnil majster Suchoň na premiére svojej opery Krútňava v meste Lansing v štáte Michigan v Spojených štátoch amerických, dostal okrem početných pozvaní na tlačové besedy aj ponuku prednášať na jednej z najväčších amerických univerzít o svojom najnovšom teoretickom diele - Akordika od trojzvuku po dvanásťzvuk.
Po prednáške zorganizoval rektor Michiganskej univerzity slávnostný obed na skladateľovu počesť a ponúkol Eugenovi Suchoňovi miesto profesora Univerzity s okamžitou platnosťou.
Suchoň sa na chvíľu zamyslel, potom potichu povedal: „Vážený pán rektor, nesmierne si vážim Vašu ponuku, možno, keby bola prišla o pár rokov skôr.. ale ani to nie. Veď ako by som mohol existovať bez môjho rodného Pezinka, bez mojich Malých Karpát, vinohradov, Modry či Zochovej chaty.. - A čím viac pribúdajú na hlave šediny, tým viac a tým radšej sa človek vracia na miesta, kde prežil svoje detstvo a roky dospievania.“

Mladý Eugen Suchoň

Vráťme sa teda o niekoľko desaťročí dozadu, do doby tesne po prvej svetovej vojne, do Suchoňovho rodného mesta Pezinka...
Mladý Suchoň stojí na prahu svojho rozletu a musí sa rozhodnúť, aké bude jeho ďalšie profesionálne smerovanie. V tom čase mal v Pezinku tri veľké lásky: futbal, maliarstvo a hudbu. Futbal a hudba - najlepšia kombinácia na svete! Suchoň zakladá pri športovom klube hudobný odbor s vlastným orchestrom. Do brán ŠK Pezinok vtiahol pezinský amatérsky symfonický orchester viac ako víťazoslávne: Pochodom pezinského športového klubu z pera nádejného brankára ŠK Pezinok - Eugena Suchoňa. Po dlhých rokoch, keď už mal Suchoň za sebou viacero skladateľských úspechov, nasadol jedného dňa v Tatranskej Lomnici do električky. Vo vozni sa mu prihovoril istý Pezinčan. Z jeho reči vysvitlo, že bol očitým svedkom Suchoňovej futbalovej kariéry. Pospomínali si, pobesedovali, podali si ruky. Pezinčan si prisadol k svojmu spolucestujúcemu a nadšene, tak aby i okolosediaci zbystrili pozornosť, zvolal:
- Viete, kto to je?
To je Eugen Suchoň!
- Ten skladateľ? - obrátil sa k nemu spolucestujúci.
- Či je skladateľ, to neviem, ale u nás v Pezinku chytal za športový klub. To bol brankár! - hrdo vyhlásil Pezinčan.
Na druhú Suchoňovu lásku - maľovanie - mal nepochybne veľký vplyv pezinský rodák, maliar Štefan Polkoráb. Nie, nebol Suchoňovým učiteľom, ako sa mylne dodnes uvádza.