referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Klement
Sobota, 23. novembra 2024
Sochy - doba moderná
Dátum pridania: 05.06.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: shitze
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 915
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 16
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 26m 40s
Pomalé čítanie: 40m 0s
 
UMENIE POSLEDNEJ TRETINY 19. STOROČIA

Behom tridsaťročného obdobia (1870 – 1900), v ktorom tvorili dve umelecké generácie (impresionistická a postimpresionistická), nastúpilo niekoľko nových umeleckých smerov (impresionizmus => postimpresionizmus: novoimpresionizmus, symbolizmus, expresionizmus, naivné maliarstvo) a jeden úplný umelecký sloh (secesia). Všetky umelecké smery vznikli v maliarstve, ktoré mohlo najrýchlejšie reagovať na nové myšlienkové prúdy a nebolo tak závislé na objednávateľoch ako architektúra a sochárstvo.
Vedúcou krajinou, kde moderné umelecké smery vznikali bolo Francúzsko a jej metropola Paríž, odkiaľ sa s menším, či väčším opozdením rozšírili do ostatných krajín. Základný pojem „moderné umenie“ nie je jednoznačný, jeho historické vymedzenie sa postupne posunulo z 19. st. do 20. st., za prvý moderný obraz sa najprv považovali Manetove Raňajky v tráve (1863), neskôr Avignonské slečny (1907) alebo Kandinského Prvý abstraktný akvarel (1910).


Impresionizmus

Je smer, ktorý vznikol na konci 60-tych rokov 19. storočia vo Francúzskom maliarstve, prvýkrát vystúpil na verejnosť r.1874 a jeho najtvorivejšie obdobie spadá do 80-tych rokov19. st. Aj keď jeho predstavitelia tvorili v jeho duchu aj naďalej, v polovici 80-tych rokov vystupujú v opozícii proti impresionizmu rôzne smery postimpresionizmu. Okrem maliarstva sa uplatnil aj v sochárstve, literatúre a hudbe.
Pojem „impresia“ (dojem) používali kritici v počiatkoch tohto obdobia v súvislosti krajinkármi barbizonskej školy. Tento pojem vyjadroval, že umelcove obrazy sú len náčrty v počiatočnom stave tvorenia, ktoré vyzerajú ako vedľa seba ležiace farebné škvrny, a že maliar obetoval presnosť zobrazenia vernému zachyteniu premieňajúcich sa svetelných a atmosferických stavov prírody.
Impresionisti ako pozitivisti sa spoliehali na zmysly a obmedzili na zrak. Pamäť a fantáziu nechali bokom. Pozorovaním dospeli k osvojeniu si vedeckých zákonov optiky. Usilovali sa zachytiť dojem, ktorým na nich zapôsobila príroda, a to v čo najkratšom čase. Chceli zobraziť pravdu okamihu, zážitok chvíle. Preto pracovali rýchlo, aby spracovali prvý dojem skutočnosti, ktorú chápali dynamicky, v stálom pohybe a premenlivosti. Šlo im o zobrazenie prchavých dojmov z prírody, aj o stopy zrýchleného životného tempa.


Postimpresionizmus

V polovici 80-tych rokov 19. st.
 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: Bohumír Mráz: Dejiny výtvarnej kultúry 3, 4
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.