Futuristická socha má pracovať s predmetom predĺženým do prostredia, ktoré zahrňuje aj atmosféru, ktorá ho obklopuje. Známy z tohto obdobia je aj kult stroja. Polemika s kubizmom – futuristická socha, rovnako ako kubistická, sa má realizovať konštrukciou, ale nie objemu telesa, no akciou telesa. Pohyb futuristickej sochy sa odlišuje od kubistického tým, že je pojatý ako dynamický zákon, imanentný každému objektu. Neukončenosť predmetu určuje zákony skladby telesa aj jeho vzťahy k okoliu. Vrcholom kompozície je špirála (Boccioniho socha Rozvinutie fľaše v priestore, 1912).
Princípy futuristického sochárstva pôsobili podnetne na vývoj moderného sochárstva 20. st., ovplyvnili experimentovanie s netradičnými materiálmi, spracovanie mechanického pohybu sochy u ruských konštruktivistov, aj nové riešenia vzťahov predmetu a prostredia v kinetike. Dadaizmus

Dadaizmus sa zrodil cez I. sv. vojnu ako protest proti nezmyselnému vraždeniu v neutrálnom Švajčiarsku a v USA. V literárnom kabarete Voltaire sa stretávali európsky umelci, ktorých aktivity siahali od poézie až po výstavy moderných maliarov a koncerty súdobej klasickej, či černošskej hudby. Názov určila náhoda 6. 2. 1916 18.00 hod. vraj básnik Tristan Tzara otvoril slovník a kvapka vody z akéhosi kvapkadla kvapla priamo na slovo dada (fr. detský koník). Tým bol manifestovaný jeden z hlavných princípov dadaizmu – využitie náhody, ktorá prináša nezmyselné súvislosti, vymykajúce sa racionálnemu chápaniu. Dadaisti protestovali najmä proti vojne, pre utlmenie kultúry a v podstate aj života. Chceli vytrhnúť ľudstvo z jeho úbohej neschopnosti, a preto hľadali elementárne umenie, ktoré malo zachrániť ľudí pred zúrivým šialenstvom vojnovej doby. K charakteristickým znakom dadaizmu okrem absurdity, provokácie a uplatnenia náhody patril humor a uvolnenie fantázie. Objavili nové metódy tvorby – koláž – obrazy z roztrhaných papierov a ready-made – nefunkčné mechanické predmety slúžiace ako estetický prvok.
Dadaistická aktivita využívajúca umenie k narušeniu dovtedajších konvencií život, usilovala sa o vyjadrenie nového pocitu skutočnosti, v ktorom intelektuálna irónia sa spájala s vierou v čistý svet detských emócií.

M. Duchamp ako dadaista vystúpil svojim prvým ready-madeom – Bycikel na kuchynskej sedačke, neskôr to bol Sušiak – stojan na sušenie fliaš, a napokon Fontána – porcelánový pisoár, postavený ležato, ktorý mu odmietli vystaviť.
Kurt Schwitters vyrábal asambláže z najrôznejších materiálov, papierov, gombíkov, dreva, kartónov, železných drôtov, lístkov na vlak, črepov obalov na syry atď.