point – bodka), ktoré vyjadrujú lokálnu farbu predmetu, žlté slnečné svetlo, reflexy odrazených predmetov a farebný kontrast k susednému predmetu podľa zákona simultánneho kontrastu: „Dve farebné telesá vedľa seba položené, pôsobia na seba tak, že každé teleso sa farebne mení v smere kontrastu k farbe druhého telesa.“
Význam novoimpresionizmu spočíval jednak v tom, že zmyslové poznatky impresionistov previedol do ucelenej sústavy a proti intuícii postavil metódu a ako prvý prišiel s novou koncepciou autonómnosti obrazu. Maliarska forma prestala mať priamy vzťah k videnej skutočnosti a stala sa podľa svojich vnútorných zákonitostí nástrojom vnútornej myšlienky. Predstavitelia – G. Seurat (1859-1891), P.Signac (1863- 1935). Symbolizmus – skôr literárne umelecké hnutie, ktorého hlavné zásady smerujú k utvoreniu výrazu, ktorý by bol priamym vyjadrením básnikovej citlivosti bez sprostredkujúcej spolupráce vysvetľujúceho rozumu. Tým výrazom je tzv. symbol, ale jeho výklad je nejednotný a mnohoznačný. Francúzsky kritik A. Aurier zhrnul program maliarskeho symbolizmu do piatich zásad: 1, musí byť idealistické – jediný ideál je vyjadrenie idey; 2, musí byť symbolické – vyjadrí ideu formami; 3, musí byť syntetické – podá tieto formy (znaky) podľa spôsobu všeobecnej pochopiteľnosti; 4, musí byť subjektívne – objekt nebude nikdy pozorovaný ako objekt, ale znak myšlienky vnímanej subjektom; 5, čo je dôsledkom dekoratívnosti – Egypťania a Gréci chápali syntézu subjektívneho, syntetického, symbolického a idealistického v umení ako dekoratívneho. Predstavitelia – Paul Gaugin (1848-1903), Pierre Cécile Puvis de Chavannes (1824-1898), Gustave Moreau (1826-1898), Félicien Rops (1833-1898), Odilon Redon (1840-1915) a. i.

Expresionizmus – pojem označuje umeleckú tendenciu, ktorá zdôrazňuje psychické momenty tvorby, pokladá umelecké dielo predovšetkým za prejav umelcovej duše a usiluje sa o stupňovanie výrazu aj za cenu deformácie tvaru. Predstaviteľ – Vincent Willem van Gogh (1853-1890): „ Vidím v celej prírode, napríklad v stromoch dušu. Pokúsil som sa vložiť rovnaké pocity do krajiny ako do ľudskej postavy.. túžim dospieť k takým deformáciám, ktoré vyjadria môj cit.. Vzrušenie, ktoré prežívam pred prírodou, sa niekedy stupňuje až k bezvedomiu..., dojatie a okúzlenie je u mňa vystupňované až k šialenstvu, až k prorockému videniu.“


Akademizmus

Protivníkmi impresionistov a postimpresionistov boli predstavitelia akademizmu, oficiálneho maliarstva, ktorí produkovali mytologické, alegorické, historické a náboženské diela, kompozične strojené a obsahovo prázdne, prevádzané vycvičenou technikou. Stáli na nepriateľskej strane moderných umelcov, pretože jedine oni dostávali zákazky na diela, ktoré mohli vystavovať v Salóne, maľovali reprezentatívne podobizne, boli spoločensky uznávaní a štedro honorovaní. Akademickí maliari, ktorí impresionizmus v dobe jeho vzniku a nástupu buď ignorovali alebo zamietali a zosmiešňovali, nezostali k jeho novým objavom ľahostajní.