Aj sám pojem vznikol v secesii a predstavoval snahu o obrátiť sa znovu k prírodným tvarom a upraviť ich podľa svojich zásad proporcionality a eurytmie. Dynamizmus – pohyb vyjadruje podstatu secesného ornamentu prebiehajúceho v čase a prejavil sa aj v obľube tanca, v ktorom ľudská postava dostáva muzikálno-ornamentálnu podobu. Secesia sa pokúsila vytvoriť nový antihistorický univerzálny sloh z organických biomorfných foriem, prezentovaný ako výsledok prírodného procesu rastu.
Každý formálny prvok secesného slohu má svoj symbolický význam. ornament – dynamická vlnovka symbolizuje duchovné sily, prúd života alebo akt lásky, ornamentálny rytmus – vyjadruje duchovný poriadok prenikajúci celým dianím, kontrast – protiklady navodzujú jednotu životných rozporov a farba – obraz prestal byť len napodobnením vonkajšej skutočnosti a každá farba mala svoj symbolický význam. Obľúbenými zobrazovanými predmetmi boli: ľalie, labute, pávy, žena a jej vlasy.
Secesný sloh sa udržal krátko, jeho vrchol spadá do 90-tych rokov 19. a prvých rokov 20. storočia. V 80-tych rokoch sa stretávame s prvými prejavmi tzv. ranej secesie a od tej doby sa šírila do všetkých umeleckých smerov, všetkých krajín Európy a dokonca sa dostala aj do niektorých krajín v Amerike.

Secesia nezrodila veľkých sochárov, ale jej vplyvom prešli významné osobnosti ako aj Auguste Rodin. Dôraz presunul z izolovanej vzpriamenej postavy na plynulý tok plastickej formy a takisto záľuba v krivkách a arabeskách, jeho zmysel pre gestá a výraz dobového erotickej sentimentálnosti tiež súvisí so secesiou.
Secesné znaky majú aj reliéfy P. Gaugina, aj keď sa zároveň prelínajú s nesecesnou dravou vitalitou.
Francois-Raoul Larche vytvoril okrem sôch obľúbenej tanečnice Loïe Fullerovej aj fontánu Vodné zrkadlo v Paríži, alegóriu Seiny a jej prítokov. Katalánsku secesiu predstavuje Lambert Escaler a Pablo Gargalo, ktorý po príchode do Paríža k Pablovi Picassovi vynikol ako kubistický sochár.


MODERNÉ UMELECKÉ SMERY 20. STOROČIA


Fauvizmus

Názov (les fauves – šelmy) vznikol pri príležitosti výstavy maliarov v Salóne nezávislých r. 1905. Fauvistickú skupinu vytvorili mladí maliari, ktorí prišli do Paríža z Le Havru, koloristi z južného Francúzska (R. Dufy, É.-O. Friesz, G. Braque), spolužiaci z ateliéru prof. G. Moreaua na Škole krásnych umení v Paríži (H. Matisse, A. Marquet, G. Rouault) a jeden holandský maliar K. van Dongen.
Neboli programovou skupinou, takže ich nespájal žiaden umelecký program. Skupina vznikla spojením osobností s rôznymi umeleckými názormi a odlišnými temperamentmi. Zhodovali sa však na jednej veci.