Boli presvedčený, že mohutný dojem, ktorým na nich pôsobila príroda, je treba vyjadriť šokujúcim maliarskym spôsobom, a to čistou farbou, ktorej sa musí podriadiť modelácia, osvetlenie, priestor aj línia. Ich východiskom sa stala farba: „Farby boli pre nás dynamitom. Mali vyjadriť svetlo. Útočili sme priamo na farbu. Idea vo svojej sviežej novosti bola nádherná., že skutočnosť je možné zveličovať.“
Roku 1908 sa skupina rozpadla a jej členovia hľadali inšpiráciu a cestu tvorby samostatne.
Sochári tohto obdobia nie sú známi, ak nejaký vôbec boli.


Expresionizmus

Expresionizmus je tendencia vyjadriť umeleckým dielom vnútorné psychické stavy a stupňovať ich výraz farebným a tvarovým zveličovaním alebo deformáciou. Názov – lat. expressio – výraz.
Nie je to umelecký smer s vyhranenými štýlovými výtvarnými prostriedkami, ako impresionizmus, kubizmus alebo futurizmus, do jeho rámca radíme diela rôzneho štýlového zamerania. Prejavil sa hlavne v nemeckom sochárstve v diele Käthe Kollwitzovej, Ernsta Barlacha, Wilhelma Lehmbrucka. V opozícii k akademizmu, ktorý sa stále inšpiroval antikou alebo renesanciou, nachádzali expresionisti sebe blízky výraz v egyptskom a etruskom sochárstve a v umení čiernej Afriky a Oceánie, v modernom umení potom zvlášť v práci Paula Gaugina.
Dielam Käthe Kollwitzovej (1867-1945), založeným na realizme motivovanom prenikavou sociálnou kritickosťou, dodala expresionistická tendencia presvedčivý výraz pri zobrazovaní ľudského utrpenia.
E. Barlach sa nechal inšpirovať egyptským umením v Louvri, keď podnikol cestu do Ruska, našiel tam „svoje“ postavy – žobrákov ako symboly ľudskej existencie („všetci sme v podstate žobráci a problematické existencie“). Zaoberal sa návrhmi k veľkým sochárskym dielam a v dreve znázorňoval svoje duševné zážitky. Podľa jeho presvedčenia pôvodom všetkého umenia a náboženstva je naše ľudské previnenie.
Wilhelm Lehmbruck (1881-1919), najvýznamnejší nemecký sochár prvej štvrtiny 20. st., sústredil sa na architektonickú stránku sochárstva. Pôsobil v Paríži, ale všetky parížske vplyvy prevážilo jeho osobité výrazové napätie, psychologický dôraz a hĺbka zduchovnenia a expresionistický prístup k umeleckej tvorbe. Kubizmus

Tretím umeleckým smerom 20. storočia je kubizmus. Vznikol v maliarstve, no prenikol do všetkých druhov umenia. Názov maliarskeho smeru, ktorý založili v Paríži Pablo Picasso a George Braque, vznikol ako prezývka. H. Matissa popisoval Braquove diela ako kompozície zložené z „petis cubes“ – malých kociek. V tlači použil slovo „cube“ (kocka) francúzsky kritik L.