Vauxcelles: „Braque opovrhuje organickou formou, redukuje všetko na geometrické schémy, na kocky.“
Niektorý kritici chápali kubizmus ako návrat k striedmejšiemu klasickému štýlu, a preto k nemu pridávali mnoho umelcov, ktorí s nimi nemali nič spoločné.

Sochári prebrali kubizmus ako hotový názor z maliarstva, to však neznamená, že neboli na jeho prijatie pripravení. Pre mladých sochárov (Alexander Archipenko, Constantin Brancusi, Raymond Duchamp-Villon) sa okolo roku 1910 stal stredom sochárskeho záujmu objem. Aj keď vývoj Constantina Brancusiho šiel mimo kubizmus a Archipenko sa kubizmu verejne zriekol, patrili k hlavným predstaviteľom tohto smeru pred I. sv. vojnou.
Transportovať problémy kubistického obrazu do troch rozmerov nebolo jednodu-ché. Prvý sa o to pokúsil Pablo Picasso, ktorého Ženská hlava (1909) začína históriu kubistického sochárstva. Ako v maľbe, tak aj v soche rozložil v soche povrch hmoty do nepravidelných faziet, pod ktorými však stále zostávalo pevné jadro hlavy. Jeho technika koláže v obrazoch – spájanie fyzických skutočností – vyhovovala viac sochárstvu ako maliarstvu, tak otvorili novú fázu kubistického sochárstva.
Za hlavného predstaviteľa kubistického sochárstva bol vtedajšími kritikmi považovaný Raymond Duchamp-Villon. Najprv sa sústredil len na rýdzi sochársky objem a jeho zásada ho viedla k odporu k modelovaniu. Patril medzi prvých inšpirovaných negerskou skulptúrou. Napokon ho jeho práca priviedla až k dadaizmu.
Kubizmus sa v sochárstve rovnako ako v maliarstve vyčerpal v 20-tych rokoch 20.st. Kubisti vytvorili novú sochársku štruktúru a preverili výtvarné prostriedky, čím poskytli predpoklady k ďalším objavom.


Futurizmus

Tento smer vznikol v Taliansku ako prvý avantgardný smer na konci prvého desaťročia 20. storočia v okruhu anarchisticky orientovaných umelcov ako vzbura proti konvenciám umenia aj života. Roku 1909 uverejnil taliansky básnik a dramatik F. T. Marinetti (1876-1944) Manifest futurizmu, v ktorom vykreslil novú krásu, krásu rýchlosti: Závodný automobil, ktorého karosériu zdobia mohutné rúry, podobajúce sa hadom s výbušným dychom.. je krajší ako Niké Samothracká.“ Hlásal nutnosť umelecky stvárniť moderný život. Hlavnými prvkami futurizmu bol elán, smelosť a revolta. Podľa neho má umenie zodpovedať tempu modernej doby a jej technickému pokroku a to v každom umeleckom smere.

V manifeste futuristického sochárstva bola zdôraznená požiadavka pre hľadanie nových oblastí, sochársky zatiaľ neskúmaných, ktorým majú zodpovedať nové výrazové prostriedky a netradičné hmoty. Poprieť výlučné použitie jedného materiálu pre uskutočnenie jedného sochárskeho celku. Potvrdiť, že aj dvadsať rôznych materiálov (obľúbené – sklo, drevo, kartón, cement, betón, koža, látky, elektrické svetlo atď.) môže v jednom diele prispieť k zvýšeniu plastickej emotívnosti.