Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Významné osobnosti kultúry v ČSR po roku 1945
Dátum pridania: | 08.06.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | brusnicka | ||
Jazyk: | Počet slov: | 2 516 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 10 |
Priemerná známka: | 2.96 | Rýchle čítanie: | 16m 40s |
Pomalé čítanie: | 25m 0s |
Spolu s Ivanom Vyskočilom tu ako prvú premiéru uviedol kabaretné „leporelo“ Kdyby tisíc klarinetů. Druhou ich spoločnou prácou bola hra Faust, Markéta, služka a já.
Neskôr otvoril vlastné divadlo, kde sa stal vedúcim organizátorom, hlavným dramatickým autorom a textárskym partnerom skladateľa Šlitra. Prvým predstavením bol Člověk z půdy, neskôr nasledovali Zuzana je sama doma; Taková ztráta krve; Zuzana je zase sama doma; Šest žen Jindřicha VIII.; Zuzana není pro nikoho doma; Dobře placená procházka; Zuzana je všude jako doma; Benefice a iné. Spolu so Šlitrom sa podieľal na filmoch Bylo nás deset; Kdyby tisíc klarinetů; Zločin v šantánu. Z autorskej spolupráce Suchého a Šlitra vzniklo 21 inscenácií a spolu 287 piesní. Po Šlitrovej smrti sa jeho stálym hudobným spolupracovníkom stal klarinetista Ferdinand Havlík, z ich spolupráce vzišli napr. Čarodějky; Kytice; Zuzana v lázni; Smutek bláznivých panen a filmy Jonáš a Melicharová. V 70. rokoch sa na Šlitrovo miesto vypracovala Jitka Molavcová. Po roku 1970 mal Suchý zákaz vystupovať v televízii, filme a písať knihy, ktorý trval takmer 15 rokov. Snaha o plný comeback po novembri 1989 v Semafore už nemala silnú odozvu. V roku 1996 vydal album Znám tolik písní, zložené zo skladieb, ku ktorým napísal text aj hudbu. Ťažiskom jeho rozsiahlej tvorby bola organizátorská a autorská činnosť v oblasti hudobného divadla malých foriem. Zásadným spôsobom ovplyvnil divadelné dianie a populárnu hudbu v 60. rokoch. Knižne vydal niekoľko zbierok piesňových textov, próz a spomienok, napr. Motýl, Knížka, Kolik očí má den, Trocha poezie, Vzpomínaní – Od reduty k Semaforu.
Jozef Kroner
* 20.3. 1924 Staškov, † 2001 Bratislava
- slovenský herec
Jozef Kroner, pôvodne robotník a ochotník z Považskej Bystrice, sa roku 1948 stal členom Slovenského komorného divadla v Martine. Postupne sa osvedčil ako predstaviteľ ľudových postáv komediálnych i bezbranných voči okolitému nepriateľskému svetu. V roku 1956 sa stal členom činohry Slovenského národného divadla. Kronerova charakteristická tvár, bohatá mimika, gestikulácia a modulácia hlasu sú nezabudnuteľné. V jeho hereckom prejave je vždy prítomná hlboká ľudskosť a pochopenie pre obyčajného človeka. Na javisku vytvoril desiatky komických a tragikomických rolí, ale najväčšiu popularitu dosiahol pomocou filmu. Vytváral v ňom ako ľudské typy na okraji spoločnosti, tak aj ľudových hrdinov, ktorí víťazia nad hrubou silou pomocou vtipu (Pole neorané; Drevená dedina; Pacho, hybský zbojník; Kosenie jastrabej lúky; Statočný zlodej; Očovské pastorále; Tisícročná včela a i.).
Zdroje: Milan Churaň a kol.: Kdo byl kdo v našich dějinách ve 20. století. I. díl A – M, Praha, Libri 1998, 2. vyd. 467 s. ISBN 80-85983-44-3, Milan Churaň a kol.: Kdo byl kdo v našich dějinách ve 20. století. II. díl N – Ž, Praha, Libri 1998, 2. vyd. 482 s. ISBN 80-85983-64-8