referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Cecília
Piatok, 22. novembra 2024
Významné osobnosti kultúry v ČSR po roku 1945
Dátum pridania: 08.06.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: brusnicka
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 516
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 10
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 16m 40s
Pomalé čítanie: 25m 0s
 

1991 Bratislava

- slovenský básnik a komunistický politik

Osobnosť Miroslava Válka bola rozštiepená medzi pôvodne talentovaného a niekedy aj osobitého básnika a komunistického funkcionára, lojálne a verne slúžiaceho režimu. Od roku 1969 bol ministrom slovenskej kultúry a je to predovšetkým jeho zásluhou, že tunajšia normalizácia neznamenala taký razantný zásah do kultúrnych pomerov ako v českých krajinách. Jeho taktika k umelcom spočívala v ponuke kompromisu a možnosti za cenu vzdania sa istej časti spoločenskej angažovanosti zachovať príležitosť k publikovaniu.
Válek v 50. a 60. rokoch pracoval v rôznych slovenských literárnych časopisoch. Prvá relevantnejšia zbierka Dotyky mu vyšla v roku 1959 a priniesla civilnú poéziu všedného dňa. V rýchlom slede potom nasledovali zbierky Príťažlivosť a Nepokoj, prinášajúce reflexívnu lyriku, v ktorej nechýbajú politické ohlasy a typická potreba zachytiť svet v jeho dynamickej premene. Válkovou príznačnou polohou je pritom stály odtieň smútku a vážnosti. V 60. rokoch vydal ešte zbierku Milovanie v husej koži, potom sa odmlčal a až v roku 1976 prišiel so zbierkou Slovo, s poéziou už takmer úradnou, ktorá podľa dobového slangu „stojí úplne na strane nášho socialistického života“. A neinak písal aj v ďalších zbierkach. Dominik Tatarka
* 14.3. 1913 Plevník-Drienové, † 10.5. 1989 Bratislava

- slovenský spisovateľ

Dominik Tatarka bol najvýznamnejším zo slovenských autorov, ktorých normalizácia na začiatku 70. rokov odsunula do postavenia Persona non grata, a svoje diela mohol vydávať iba v samizdate, prípadne v exile. Bol jedným z mála slovenských intelektuálov, ktorí udržovali kontakty s českou opozíciou a podpísal už pri jeho prehlásenie Charta 77.
Tatarkove literárne začiatky sú poznačené odznievajúcim slovenským nadrealizmom, poznamenal ho aj existencionalizmus (V úzkosti hľadania, Panna zázračnica). V novele Farská republika vytvoril groteskne príznačné podobenstvo slovenského fašistického štátu. Už v druhej polovici 50. rokov písal čiastočne alegorické, silne lyrizované novely, ktoré odrážali vytriezvenie z ilúzií o spasiteľnosti vyšším rozumom – dogmou riadenej spoločnosti. Knižného vydania sa dočkali až v nasledujúcej dekáde: Démon súhlasu, Prútené kreslá.
Tatarka razantne odmietol augustovú intervenciu a nehodlal sa „spacifikovať“ ani pri znesiteľnejšej a pragmatickejšej politike slovenského kultúry. Od roku 1970 žil pod policajným dohľadom. Jeho texty nadobúdali podoby nikdy nekončiaceho , štýlovo úplne neohraničeného denníka, v ktorom sa lyrickým sitom autorovho vnímania odrážali intímne, často veľmi erotické a spoločenské skutočnosti.
 
späť späť   4  |  5  |  6  |   7  |  8    ďalej ďalej
 
Zdroje: Milan Churaň a kol.: Kdo byl kdo v našich dějinách ve 20. století. I. díl A – M, Praha, Libri 1998, 2. vyd. 467 s. ISBN 80-85983-44-3, Milan Churaň a kol.: Kdo byl kdo v našich dějinách ve 20. století. II. díl N – Ž, Praha, Libri 1998, 2. vyd. 482 s. ISBN 80-85983-64-8
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.