Leonardo da Vinci životopis

I Úvod
Leonardo da Vinci (1452-1519), umelec z Florencie, oslavovaný maliar, sochár, architekt, inžinier, a vedec. Jeho láska k vede a vzdelaniu bola dôvodom jeho umeleckého a výskumného snaženia. Jeho inovácie na poli maľovania mali vplyv na Talianske umenia viac ako storočie, jeho štúdie na poli anatómie, optiky a hydrauliky ďaleko predbehli svoju dobu.

II Život vo Florencii
Leonardo sa narodil 15 apríla 1452 v malej dedinke Vinci, pri Florencii v Toskánsku. Bol synom bohatého notára a slúžky. V60-tych rokoch 15 stor. Sa jeho rodina usadila vo Florencii, kde mu bolo poskytnuté najlepšie vzdelanie. Florencia bola v tej dobe hlavným kultúrnym a intelektuálnym centrom Talianska. Bol skvelý hudobník a improvizátor. Roku 1466 sa dostal do rúk Andrea del Verocchia, vtedajšieho popredného Florenckého maliara a sochára. V jeho dielňach bol zoznámený s maľovaním oltárov, obrazov ale aj vytváraním veľkých sochárskych projektov z mramoru a bronzu. V roku 1472 bol prijatý do cechu Florentských maliarov a v1476 bol stále Verocchiovým asistentom.
Roku 1478 sa stal nezávislým umelcom. Jeho prvá zákazka na maľovanie v kaplnke palácu Vecchio, Florentskej mestskej haly, nebola nikdy uskutočnená. Do tohto obdobia spadá ešte nedokončený obraz Sv. Jeroma a Benoiskej Madony.

III Roky v Miláne
V roku 1482 vstúpil do služieb Lucocica Sforzu, Milánskeho vojvodu. Napísal mu list ktorí začal tím, že vie postaviť prenosné mosty, pozná techniky vyrábania kanónov, obrnených vozidiel, katapultov ale aj lodí, okrem toho môže stvoriť sochy z mramoru, bronzu a hliny. Slúžil tu ako hlavný inžinier vojvodovho početného vojska a ako architekt. Asistoval matematikovi Lucovi Paciolovi v oslavovanej práci Divina Proportione, pojednával o estetickej koncepcii Zlatej sekcie. Leonardo mal v Miláne aj žiakov pre ktorých pravdepodobne napísal Pojednania o maľovaní. Najdôležitejšie z vlastných diel tohto obdobia je Skalná Panna. Na kompozícia pracoval dlhý čas zdanlivo neochotne ukončil to čo začal. Od roku 1495 do 1497 pracoval na svojom veľdiele “Poslednej večeri”, ktorú namaľoval na stenu kláštora Santa Maria de elle Grazie, v Miláne. Nanešťastie jeho experimentálne maľovanie olejom na suchú omietku viedlo k technickým problémom. Od roku 1726 boli vedené neúspešné pokusy na jej záchranu. Až v roku 1977 sa pomocou najnovších technológií predišli ďalšiemu šíreniu poškodenia. I keď množstvo originálneho podkladu zmizlo, figúry a postavy zachovávajú víziu svojho bývalého lesku.

Počas dlhého pobytu v Miláne vyprodukoval množstvo iných malieb a kresieb z ktorých sa však väčšina nezachovala. Okrem iného vytvoril kolosálnu bronzovú sochu Francesca Sforzu pre súdny dvor Castello Sforzecso. V decembri 1499 Sforzova rodina odišla z Milána. Leonardo urobil kópiu aj z hliny. Francúzke vojská však sochu roztavili a vyrobili z nej delo a hlinený model bol zničený taktiež pretože ho použili ako cvičný cieľ. V roku 1500 sa vrátil do Florencie.

IV Návrat do Florencie
V roku 1502 vstúpil do služieb vojvodu Cesara Beorgia, generála pápežskej armády. Ako jeho šéf architekt a inžinier pracoval na mnohých pevnostiach na pápežských územiach v strednom Taliansku. Bol členom komisie rozhodujúcej o umiestnení Michelanglovho Dávida. Koncom roku 1503 začal pripravovať dekorácie Veľkej Haly Palazza Verochi,. Premetom bolo víťazstvo Florencie vo vojne proti Pise. Namaľoval mnoho kresieb a kompletný “komiks” nástennú maľbu nikdy nedokončil. Samotná maľba bola zničený v 17. stor. Zachovali sa iba kópie, pričom jednu stvoril aj Pierre Rubens.
Počas svojho druhého Florentského obdobia namaľoval niekoľko portrétov ale zachoval sa iba jeden, a to jeho svetoznáma Mona Lisa (1503-1506) jeden z najoslavovanejších portrétov vôbec. Známa je taktiež pod menom La Giaconda podľa mena svojho manžela. Leonardo mal o obraz nezvyčajný záujem a brával ho so sebou na svoje nespočetné cesty.

V Neskoršie cesty a smrť
V roku 1506 bol povolaný do Milána Charles d´Ambojom. Nasledujúci rok bol menovaný dvorným maliarom francúzskeho kráľa Ľudovíta XII. Ďalších šesť rokov strávil cestovaním medzi Milánom A Florenciou. V Miláne pokračoval v začatých projektoch a pracoval na jazdeckej soche pre Giana Giacama Trivulzia, veliteľa francúzskych jednotiek mesta. I keď ju nedokončil náčrty a štúdie boli uchované. Od 1514 žil v Ríme pod patronátom pápeža Leva X. V roku 1516 odcestoval do Francúzska a vstúpil do služieb Františka I. Posledné roky strávil v Chateau de Cloux, pri Ambois kde aj zomrel 2. mája 1519.

VI Maľby
I keď Leonardo vyprodukoval iba malé množstvo obrazov, z ktorých väčšinu aj nedokončil, bol neuveriteľne inovatívny a vplyvný umelec. Počas mladosti sa jeho štýl podobal Verocchiovi ale postupne sa vzďaľoval od učiteľa. Jeho ranné klaňanie troch kráľov” prinieslo novú kompozíciu kde sú hlavné postavy zoskupené v popredí, zatiaľ čo pozadie tvoria ruiny a scéna bitky. Jeho štýlové inovácie sú badateľnejšie v “Poslednej večeri” v ktorej pojal tradičnú metódu iným spôsobom.

Namiesto zobrazenie 1ľ apoštolov ako samostatných postáv z nich vytvoril skupinky- dynamické kompozičné prvky. Obklopujúce Krista, izolovaného v strede obrazu. Kristus, oznámiac im, že ho jeden z nich zradí, predstavuje kľudový prvok zatiaľ čo ostatný diskutujú a gestikulujú. Monumentálnosťou scény znovu uviedol štýl Masaccia, žijúceho o generáciu skôr. Mona Lisa, Leonardova najznámejšia maľba je dobre známa pre majstrovskú techniku ako ja záhadnosť legendárnej usmievajúcej sa osoby. Je dokonalým príkladom dvoch techník- sfumato a chiaroscuro- v ktorých používaní bol Leonardo majster. Sfumato je delikátne atmosférické a dymový efekt spôsobený malými prechodmi medzi farbami je hlavne vidieť na robe sediacej ženy a v jej úsmeve. Chiaroscuro je technika modelovania a definovania pomocou svetla a tieňu. Na jej rukách je badateľný práve tento štýl, zatiaľ čo rozmazanie je ojedinelé.
Leonardo bol medzi prvými ktorí použili atmosferickú perspektívu, prírodné pozadia. Najväčší majstri neskorej renesancie (Raphael, Andrea del Sarto, Fra Bartolommeo) sa učili z jeho obrazov. Celkom pretransformoval Milánsku školu a v Parme bolo umelecké rozvíjanie Correggia vedené práve jeho prácou.
Leonardo naskicoval množstvo kresieb dokazujúcich jeho perfektnú znalosť anatómie ľudského teľa, zvierat a života na Zemi. Najväčšia zbierka jeho kresieb sa nachádza vo Winsdorskom paláci v Anglicku, Jeho najznámejšou kresbou je asi autoportrét v staršom veku.

VII Maľby sôch a architektúry
Nakoľko ani jedena z jeho sôch nebola dokončená, jeho trojrozmerné umenie môže byť posudzované len z jeho kresieb. To isté platí ja o architektúre. Nakoľko ani jedna jeho budova nebola postavená tak ako ich navrhol. Jednoznačne však v kresbách prejavuje majstrovstvo použitia foriem masívu a hlboké pochopenie starovekých rímskych zdrojov.

VIII Vedecké a teoretické projekty
Jeho vedecké teórie boli rovnako ako aj umelecké inovácie založené na pozorovaní a presnej dokumentácii. Ako nikto iný chápal potrebnosť vedeckého pozorovania, nanešťastie nikdy neskompletizoval plánované pojednania o rôznych vedných disciplínách. Jeho početné poznámky obsahujú mnohé teórie nakoľko boli zle čitateľné, jeho zistenia neboli šírené počas vlastného života. Leonardo očakával mnohé vynálezy modernej doby. V anatómii študoval krvný obeh a oko ako také. Urobil objavy v meteorológii a geológii, pochopil vplyv mesiaca na zem, načrtol koncepciu formovania kontinentov, Bol medzi prvými vedcami zaoberajúcich sa hydraulikou. Jeho schéma kanálov a odtokov má stále uplatnenie.

Vynašiel množstvo geniálnych strojov s potencionálnym využitím (potápačský oblek) Jeho lietajúce zariadenia, I keď nereálne, položili základy aerodynamiky.

Zdroje:

preklad z microsoft encarta -