Je dominantou historického Pezinka. Bol postavený okolo roku 1300. Stavali ho a bývali v ňom pezinskí grófi v 13. - 16 storočí, ktorí patrili medzi najbohatšie a politicky najvplyvnejšie šľachtické rody v Uhorsku. Bol vybudovaný ako vodný hrad. Obklopovali ho dve priekopy naplnené vodou z Cajlanského potoka. Nad nimi boli dva padacie mosty. Na násype medzi priekopami boli hospodárske budovy. Obytné priestory hradu prešli mnohými stavebnými úpravami. Pôvodne gotický hrad s veľkými pivnicami na víno, suterénom a prízemím nadstavili o poschodie v 16. a 17. storočí a upravili renesančne. Až po úprave hradu na pánske sídlo grófom

Františkom Pálfym v štyridsiatych rokoch 19. storočia potlačil sa fortofikačný /obranný/ ráz hradu. V tomto čase upravili aj záhradu okolo zámku na anglický park s vzácnymi stromami. V roku 1875 oheň zničil severnú hospodársku časť zámku. Koncom 19. storočia bola upravená južná časť /kde je dnes zámocká vináreň/ v romantickom duchu a neorenesančnom štýle. Táto podoba sa zachovala dodnes.
Veľké úpravy zažil zámok v rokoch 1940-43, kedy nový majiteľ - Slovenské vinohradnícke družstvo - zadaptovalo pivnice a pristavilo na mieste vyhorenej časti v nevhodnom slohu administratívnu budovu. V objekte je zachovalá veľká historická sála, ktorú zdobia maľby pezinských maliarov Bártovcov. Zámok si napriek mnohým prestavbám zachoval stredovekú podobu vodného hradu, teraz už na Slovensku ojedinelú. V súčasnosti je v priestoroch zámku reprezentačná vináreň. Prezrieť si možno i pivnice so starou sudovinou a historickú sálu.