Taliansko, Renesancia
Tento taliansky maliar florentínskej renesancie sa narodil v roku 1444 alebo 1445. Bol v poradí štvrtým synom Mariana di Vanni di Amedeo Filepepiho a jeho manželky Smeraldy. Vlastným menom sa volal Alessandro di Mariano Filepepi. Prezývku získal po svojom učiteľovi, zlatníckom majstrovi Botticellim. Bol žiakom Fra Filtppa Lippiho. Žil stále vo Florencii, len v rokoch 1481-82 v Ríme. Patril k skupine umelcov okolo medicejského dvora. Neskôr na neho pôsobil náboženský reformátor Savonarola.
Botticelli patril k najpopulárnejším renesančným umelcom v 15. Storočí. Usiloval sa o zvrúcnenie výrazu. Naturalizmus quattrocenta, z ktorého vzišiel, prekonával trojakým spôsobom: zdôraznením kresby, idealizáciou postáv a obohatením obsahu. Botticelli bol znamenitý maliar; dokázal jedinečne podať chvatný pohyb figúry. Vlasovo ostrá čiara, pripomínajúca drevoryt nielen presne vymedzuje tvar, ale i kompozične spája obraz, ktorý pôsobí ako ornamentálna plošná dekorácia, zložená s navzájom sa prepletajúcich línií. Nadvláde línie podradil Botticelli kompozíciu, tvar i farbu; chladné tóny prirovnávajú obraz ku gobelínu. V čase, keď bola ideálom štíhla postava s dlhým krkom a plochým poprsím, vytvoril nový, idealizovaný typ ženy s úzkou tvárou, vysunutou bradou a smutnými ďaleko od seba položenými očami. Jeho postavy v neprirodzených postojoch sa vznášajú, rúcha sa podobajú závojom a vejú.
Botticelli kladie dôraz na obsah; v duchu dvorského humanizmu si vyberá mytologické námety a zložité alegórie. V ranom období prevládajú obrazy Madon.
Diela:
Svätý Sebastián (1474)- jeho prvá monumentálna práca

Klaňanie troch kráľov
- pôvodne pre kostol S. Mana Novella vo Florencii
- zachytil tu podobizne členov medicejskej rodiny: pred Ježiškom kľačí Cosimo v popredí Piero a Lorenzo, za nimi stojí Giuliano, vpravo sa namaľoval sám maliar v žltom plášti.

Madona del Magnificat
- najznámejší náboženský obraz
- záľubu pre formát tonda prevzal Botticelli od Fra Lippiho a rozvinul
v ňom zložitú hru vzájomných vzťahov pomocou pohľadov, spájajúcich jednotlivé postavy. Figurálna kompozícia pôsobí skôr
dojmom plošnej dekorácie než ako zobrazenie plastických tvarov v priestore

Slávu a uznanie získali Botticellimu predovšetkým dva obrazy, Jar(Primavera) a Zrodenie Venuše.