Tí študovali zákonitosti farieb, foriem a nových techník, čím posúvali dopredu seba a svoje okolie. Preto sa často stávalo, že jeden umelec tvorí postupne podľa viacerých postupov. Ako príklad uvádzam Andrého Deraina, ktorý prešiel od pointilistickej techniky cez fauvizmus ku kubizmu. Nakoniec si vyskúšal aj tradíciu naivného umenia. Jednoznačne najväčší úspech však zaznamenal so svojimi fauvistickými dielami.
Centrom celého revolučného diania bol Paríž – mesto s dávnou umeleckou tradíciou, ktoré dýcha osobitým čarom a pulzuje s ideálnym rytmom pre funkciu centra avantgardy. Cestu parížskych umelcov sprevádzalo a usmerňovalo viacero vedúcich aj nevýznamných osobností. Hlavným bol básnik Guillaume Apollinaire, ktorý podporoval každú avantgardu a zapájal sa do kultúrneho života mesta.
Pomoc prichádzala aj od mnohých nadšencov umenia, tzv. mecenášov, ktorí pomáhali umelcom objednávkami, prostriedkami alebo jedlom a ubytovaním. Na tomto princípe fungovali mnohonárodní umelci dnes združení pod názvom Parížska škola.
Fungovanie avantgárd však ovplyvnili celú Európu, nie len Francúzsko. Nové myšlienky cítiť najmä v Nemecku, Taliansku a Rusku. V týchto odľahlejších častiach bolo riešením hlavne zakladanie skupín, ktoré sa k jednotlivým smerom hlásili, poriadali výstavy a združovali umelcov tvoriacich v zásadách príslušného smeru.
Tak vznikajú spolky ako Die Brücke (Dražďany - Nemecko) so sklonom k expresionizmu.
Skupina Der blaue Reiter (Mníchov – Nemecko) – nasledovali expresionizmus a z časti aj abstraktné umenie.
Section d´Or – založená podľa rovnomennej výstavy. Vychádzala z kubistickej praxe hlavných členov.
Skupina Kárový dolník (Rusko) – vznikli pri pokuse smeru rayonizmus o vyjadrenie štvrtého rozmeru pomocou lúčov (rays).
Valori plastici – skupina talianskych metafyzických maliarov.
Do fungovania avantgárd, sa okrem osobností a skupín, zapájali aj mnohé časopisy. Boli to napríklad Revue Blanche (1903), Soirées de Paris (1911 – 1913), Der Sturm (1910 – Nemecko), Die Fackel (Viedeň – Rakúsko), La Voce (1908 – 1916 – Taliansko) a Lacerba (Taliansko). II. FAUVIZMUS

Fauvizmus je prvou umeleckou revolúciou 20. storočia. Je to umelecký smer voľnej skupiny francúzskych maliarov tvoriacich v Paríži. Pod vplyvom Cézannovým, van Goghovým a Gauginovým používajú čisté a svietivé farby, ktoré pôsobia ako farebná explózia. Čisté farby sú nanášané na veľké plochy bez modelácie a tieňa.