Tými boli predovšetkým: André Masson, španiel Juan Miró, francúz René Magritte, ďalší španiel Salvador Dalí, Yves Tanguy a belgičan Paul Delvaux.
Poetika Andrého Massona je veľmi odlišná. Praktizoval automatickú kresbu. Jeho prvé obrazy sú poznačené vplyvom analytického kubizmu. Massona lákajú aj niektoré staré maliarske praktiky ako maľby z piesku. Na obraz nanášal lepidlo, na ktoré sa chytal piesok, tak ako mu to kázalo podvedomie.
V americkom exile sa stal vzorom pre mladých umelcov.
Tretia veľká postava surrealizmu je Joan Miró. Od roku 1923 nahrádza tvary vizuálnej skutočnosti znakmi, ktorých abstrakcia je čoraz silnejšia. Súčasne sa stráca priestor v prospech kolorovaných pozadí, takých dôležitých pre Miróove dielo.
Francúzsku surrealistickú tvorbu prezentoval René Magritte. Po kubistických začiatkoch sa preorientováva na surrealizmus. Jeho umenie bolo výsostne intelektuálne a zakladalo sa na neočakávaných asociáciách. Jeho diela boli zvýrazňované názvami, ktoré sa stali neoddeliteľou súčaťou ich účinku.
Vytvoril mnoho preslávených diel medzi najznámejšie patrí obraz Toto nie je fajka z roku 1929.
Keď Salvador Dalí prišiel do Paríža unudený strohosťou klamného realizmu, ktorému ho naučil španielsky akademizmus, našiel v surrealistoch ako Tanguy spriaznenú umeleckú dušu. Dalí sa pod rúškom šialených interpretácií púšťa svojvoľne do znepokojujúceho organizovania metafyzického sveta.
Dobre vieme aký veľký úspech majú jeho obrazy (najmä po 2. svetovej vojne). Úspech, ktorý si autor sám šikovne organizoval. Prvky vizuálnej skutočnosti čoraz vernejšie zobrazované nepochybne uľahčili ich vnímanie a prispeli k príťažlivosti jeho obrazov.
Dalího svet naplnený erotickými symbolmi je takto publiku prístupnejší než svet Kandinského a Picassa.
Nevyhnutná potreba urobila zo surrealizmu, konečne oslobodeného od útočných výpadov každej revolúcie, objav, ktorý si nemožno neuvedomovať a ktorý napokon už rozhodujúco ovplyvnil podmienky pre vývoj súčasného umenia. Vitalita surrealizmu mu zabezpečuje dlhodobí účinok.







IX. Expresionizmus

Expresionizmus nie je jasne vymedzená skupina alebo hnutie. Expresionizmus je naopak trvalé hnutie v umení charakteristické pre severské krajiny. Je výraznejší v obdobiach spoločenskej krízy a duchovného zmätku. Preto v našej búrlivej epoche konfliktov a vojen musel nájsť mimoriadne vhodné podmienky na rozvoj.
Hoci sa expresionizmus najčastejšie označuje za hnutie nemeckého pôvodu, je isté, že sa toto slovo vyskytlo najskôr vo Francúzsku a nie v Nemecku, ale aj to v súvislostiach s francúzskymi umelcami.