Tvar a priestor vzniká nelomenými jasnými farebnými škvrnami.)Aj keď sa kresba pripája až neskôr, častá je kontúra(obrysová línia), ktorá je reakciou na rozplývavé farby impresionizmu. Niekedy sa uplatňuje spôsob pointilizmu, uprednostňuje sa čistota a zjednodušovanie výrazových prostriedkov. Pri vyjadrovaní reality nepoužívajú skutočnú farbu, ale farbu pocitu, ktorý v nich skutočnosť vyvoláva. Výrazová sila vychádza z farebnej plochy, ktorú vníma divák vo svojom vnútri ako celok. Fauvizmus uplatňuje princíp dynamického senzualizmu („nápor pohľadu na zmysly“) a je podriadený úspornosti obrazu („všetko, čo nie je na osoh, je len na škodu“).
Fauvizmus ako smer nebol obhájený spoločnou školou alebo manifestom. Bolo to azda náhodné nahromadenie výnimočne talentovaných umelcov, ktorých spájali rovnaké myšlienky, ciele
a v neposlednom rade priateľstvá.
Na prapočiatku fauvizmu stáli Gauginove a van Goghove úniky od impresionizmu. Spolu s Cézannom sa stali vzorom pre prichádzajúcich umelcov.
Fauvizmus začali tvoriť mladý nadšenci na čele s “kniežaťom“ fauvistov Henrim Matissom(1869-1954), ktorí vzišli z troch skupín.
Prvú tvorili žiaci výtvarnej školy Gustava Moreaua, medzi ktorú patrili okrem Matissa aj Rouault, Manquin, Marquet a neskôr aj Camoin. Rozvoj búrlivého temperamentu týchto umelcov umožňovalo zápalisté a liberálne vyučovanie profesora Moreaua. Vravieval im :„ Som most, po ktorom mnohí z vás prejdú.“
Druhou skupinou boli dvaja priatelia: Maurice Vlaminck a André Derain. Ich stretnutie vyústilo do založenia “Školy zo Chatou“(má meno podľa miesta pri Paríži). Boli jednými z hlavných hybaťeľov celého hnutia. Istý vtedajší kritik sa o nich a o fauvistoch vyjadril takto:„ Ide o prudkú, zmätenú reakciu proti vtedajšiemu stavu veci, o akt vzbury, o spôsob bytia a žitia, o revoltu azda i heroickú, ale predovšetkým úprimnú, dvoch mladých, veľmi ctižiadostivých anarchistov, ktorí chceli dobyť svet.“
A napokon posledné zoskupenie predstavujú umelci z Le Havru ako Dufy, Friesz a Braque, ktorí boli odchovaní na impresionizme.
Fauvisti sa formujú a prezentujú na tzv. Salóne Nezávislých (založený r. 1884) no tam na seba ešte nezvádzajú takú veľkú pozornosť.
Až roku 1905 (odvtedy sa datuje aj ich oficiálny vznik) vystupujú na každoročnom Jesennom salóne. Zúčastnili sa ho známy aj menej známy umelci ako Derain, Matisse, Rouault, Vlaminck, Manquin, Puy, Valtat a iní. Samozrejme, že prepukol škandál.
Ako ktosi povedal: „Čím väčší škandál u malomestského publika, tým vydarenejšia avantgarda.“ Nahromadené diela toľkých farieb a výrazných kombinácií pôsobili ako rozmarná provokácia.