Vtedy dostal fauvizmus aj svoje meno podľa kritika Louisa Vauxcellesa, ktorý pri pohľade na kontrast bronzovej sošky dieťaťa v “donatellovskom“ štýle uprostred zvolal: „Donatello parmi les fauves!“ (Donatello medzi šelmami). Víťazstvo fauvizmu sa potvrdzuje na Salóne nezávislých a na Jesennom Salóne roku 1906, kde sa k vystavujúcim pripojil posledný z lehavristov Georges Braque a van Dongen, montmartský bohém holandského pôvodu.
Paroxyzmus (náhly záchvat) fauvizmu trvá iba dva roky. Od konca roku 1907 sa rozpadá v prospech novovznikajúceho smeru - kubizmu. Fauvisti sa aktívne zúčastňujú na jeho vytváraní. Napríklad André Derain maľuje kubistické mestá (domy, prísta-
vy), či zátišia. Alebo Georges Braque, ktorý spolu s Picassom stojí na čele kubistov.
Tento smer má vplyv aj na expresionizmus, pričom sa niekedy považuje za jeho odnož.
Jedine Matisse a Dufy sa naďalej starajú o večnú mladosť fauvizmu.






III. KUBIZMUS

Termín kubizmus, tak ako sa to stalo aj pri impresionizme a fauvizme, nevymysleli umelci sami, ale skôr nepriateľskí kritici. Smer kubizmus bol vtedajšou verejnosťou prijatý s veľkým neporozumením, alebo lepšie povedané prijatý nebol. Kubizmus totiž predstavoval dovtedy najradikálnejší rozchod s klasickými pravidlami zobrazovania viditeľného sveta. Prvým a najznámejším kubistickým dielom boli Picassove Avignonské slečny. Týmto dielom sa Picasso automaticky dostal do pozície priekopníka nového smeru a umenia, ktoré voľne narába s vizuálnou realitou a opúšťa tradičné zobrazovanie. Samotný obraz a s ním aj hnutie vzniká roku 1907. V Avignonských slečnách zredukoval ženské postavy na základné geometrické tvary (najmä pri dvoch ženách vpravo). Ich tváre zobrazil podľa primitívnych iberských sôch a afrických masiek podľa vplyvu černošskej skulptúry, ktorou sa kubizmus (tak ako aj iné smery) inšpiroval. Na kubizmus však neodmysliteľne vplývala aj Cézannova tvorba. Poskytovala odpovede a riešenia pre nových iniciatívnych umelcov.
Kubisti sa usilovali predovšetkým zachytiť pevné tvary daných predmetov, potláčali pritom ich nepodstatné detaily a systematicky ich redukovali na základné geometrické telesá ako mnohosteny, valce, kužele, gule atď. „Všetko v prírode sa formuje na základe gule, kužeľa a valca a treba sa naučiť maľovať podľa týchto jednoduchých tvarov.“ (Paul Cézanne)
Na tejto novej ceste sa k Picassovi čoskoro pridal mladý fauvistický maliar Georges Braque. Tak ako mal Braque korene svojej tvorby v impresionizme a vo fauvizme, tak aj Picasso prešiel radikálnymi zmenami svojho štýlu. Na začiatku prešiel tzv.