Napríklad Španieli- Picasso, Miró, Gonzáles, Zak, Taliani- Chirico, Pisis, Severini, Campigli..., Nór Krogh, Japonec Tsugouharu Foujita, Mexičania- Rivera, Siqueiros, Orozco, Uruguajci- Figari a Torres-García.
Jadro však tvorilo len zopár: Talian Modigliani, Bielorus Soutine, Rus Chagall, Poliak Kisling, Bulhar Pascin.
Mnohý z týchto “prisťahovaleckých“ umelcov prichádzali len s peniazmi na pár hladných týždňov. Zarábali si, či skôr platili dlhy narýchlo načrtnutými dielkami, „Aby sa uživili, robili umelci, potulujúci sa z kaviarní do hostincov, znamenité kresby, ktoré predávali za pár sous.“. Obchodíky v umeleckých štvrtiach (Montmartre a Montparnas) boli preplnené obrazmi vtedy neznámych umelcov, o ktoré sa teraz galérie trhajú.
Záchranou a živnou pôdou sa stávali mecenáši a náhodní obdivovatelia.
Najpohotovejšou pomocou bol Úľ. Bola to budova kruhovitého tvaru, podľa ktorého dostala svoje pomenovanie, ktorú kúpil sochár - mecenáš Boucher pre svojich nemajetných “kolegov“.
Tu sú stručné životopisy hlavných vodcov:
Amadeo Modigliani ( 1884 – 1920 ). Bol pôvodom Talian. V Taliansku aj absolvoval Benátsku a Florentskú akadémiu. Prichádza do Paríža s prázdnymi vreckami. Žil v biede až kým sa ho neujal milovník umenia Poliak Zborowski. Stará sa o to, aby mal materiál a priestor na tvorenie a dáva mu aj menší denný zárobok. Modigliani svedomito pracuje a neskôr sa aj ožení. No roku 1920 zomiera na tuberkulózu. Modigliani s obľubou maľoval postavy a portréty, hlavne žien s charakteristickým predĺženým labutím krkom, so zvesenými nekonečnými ramenami a očami bez zreníc. Každé jeho dielo sa vyznačovalo príjemnou farebnosťou. Ako námety svojich diel vyberá osoby ponížené, či vydedené snáď preto, že sám je zmorený alkoholizmom, drogami a tuberkulózou, ktorou trpí už od mala.
Mal tvrdý život, ale aj tvrdý charakter. Maurice de Vlaminck o ňom povedal: „ Poznal som ho keď hladoval. Videl som ho opitého. Videl som ho keď mal iba pár grošov. Nikdy som však nevidel, že by mu chýbala vznešenosť a veľkodušnosť.“ Ďalej : „Bol to počerný mládenec, mimoriadne pekný, no často popudlivý, lebo opovrhoval mocou peňazí.“

Soutine Chaim ( 1894 – 1943 ) Pochádzal z veľmi chudobnej rodiny. Do Paríža vycestoval vďaka priazni istého lekára. Tak sa roku 1911 ocitá v Paríži. Ubytuje sa v známom Úli, kde už bývajú mnohý členovia budúcej Parížskej školy.
Soutine sa spriatelil s Modiglianim. Po jeho smrti sa ujíma jeho miesta u Zborowskych.
Soutine si vyberá morbídne námety. Za rekvizity mu slúži mŕtvy kohút či zabitý vôl, v ktorých hľadá zárodky obrody a vzkriesenia.
Svedčí o tom aj citát z knihy Priateľ maliarov: „Jeho zátišia, ktoré maľoval poväčšine už skoro v rozklade, podnecovali najnezdravšie chúťky. Dalo sa tvrdiť, že sa na jeho diela dá dívať len so zapchatým nosom.“
Soutinovi sa striedajú plodné obdobia s úplnými odmlkami. Vytvoril ešte mnoho pláten.