Rovanko ako v maliarstve a sochárstve, aj v architektúre grécke štýly vychádzajú z tvorby obdobia temna. Tu však možno nájsť oveľa menej oporných bodov ako v ostatných umeleckých žánroch. Stavby, ktoré sa zachovali z obdobia temna sú zriedkavosťou a navyše sú v žalostnom stave. Dajú sa však sledovať niektoré cesty, na ktorých nadobúdal chrám, najcharakteristickejšia grécka stavba, podobu, akú mal v neskorších storočiach. V bronzovej dobe chrámy neexistovali a nevieme, kedy sa začali budovať. Grécke olympské náboženstvo, zahrňujúce rovnako prvky bronzovej doby ako i novších čias, si predstavovolo svojich bohov v ľudskej podobe. Na najrannejšom stupni ich zobrazovali rozličnými kultovými sochami, ktoré si vyžadovali patričné umiestnenie. Preto mali najstaršie chrámy podobu ľudských príbytkov. V období temna boli domy kruhové, elipsovité alebo pravouhlé. Tieto tvary prevzalo potom veľa najstarších chrámov. Jeden z najstarších zachovaných chrámov, chrám v Termone v Aitólii, má pôdorys podľa mykénskeho megara. Bol postavený z nepálených tehál a bol pokrytý drevenou šindľovou strechou. Z konca geometrickej doby sa zachoval typ jednoduchého chrámu s krytým vchodom a strmou strechou. Veľký rozvoj nastal potom, ako začali hlavnú chrámovú budovu obklopovať stĺporadím, z čoho vznikol základný typ neskorších gréckych chrámov. Prvé boli postavené okolo roku 750 pred n. l. Najstarší známy príklad svätyne z tých čias je prvý chrám bohyne Héry na Same. Začiatkom šiesteho storočia dostal grécky chrám z nepálených tehál a z dreva základnú podobu a tým sa otvorila cesta pre grécke slohy kamennej architektúry. Staviteľstvo sa v siedmom storočí rozvíjalo rýchlo. Základná podoba gréckeho chrámu sa síce vytvorila už v období temna, ale až v 7. storočí začali grécke slohy nadobúdať pevnú podobu. Charakteristické grécke hľadanie ideálneho tvaru svojou vybrúsenosťou a dokonalosťou najlepšie vyjadruje dórsky stavebný sloh. Jeho počiatky tvoria najstaršie grécke stavby z dreva, čo dokazuje pohľad na jeho základné prvky: stĺpy vyrastajú priamo z podlahy a sú bez päty, po celej dĺžke sú zvislo žliabkované. Hlavice, ktoré sa nad nimi dvíhajú, sa skladajú z rozširujúcej sa oblej ozdoby (echinos) a z nízkej štvorcovej dosky (abacus, abaks). Hladký arcitráv tvorí rad pravouhlých kamenných trámov, postupujúcich od jedného stĺpu k druhému. Nad nimi sú vlysy, rozdelené na rad obdĺžnikových kamenných dosák (metóp), pričom každá má tri vertikálne pásy navzájom oddelené žľabmi (triglyfy).