Vajce zároveň malo mať silu získať neopätovanú lásku, pričom sa čarovalo s oplodneným slepačím vajcom, na ktoré sa napísalo meno muža a meno ženy, s pomocou tajného postupu sa očarovalo, a potom sa uložilo do kúta spálne, ktorý smeroval k obydliu objektu lásky.

OVOMANTIA ALEBO VEŠTENIE Z VAJCA
Vajce slúžilo aj na veštenie, pričom dodnes je táto divinačná metóda známa ako ovomantia (lat. ovum – vajce, mantia – veštenie). Používala sa už v starom Ríme (tehotné Rimanky sa s pomocou vajec usilovali dopátrať, akého pohlavia bude ich dieťa), ale aj v iných kultúrach. Do čerstvého vajca urobil veštec malú dierku a tou lial pár kvapiek jeho obsahu do misky s vodou. K tvarom, ktoré sa vo vode z bielka vytvorili, sa potom priraďovali rôzne interpretácie podobne ako napríklad pri veštení z čajových lístkov alebo pri liatí olova. Traduje sa, že umením je už vidieť a rozoznať samotné tvary, čo si vyžaduje sústredenie, ale aj prebudenú obrazotvornosť. A čo značí, ak sa pri inej vešteckej metóde objaví tvar vajca? Ak pri spomínanom veštení z čajových lístkov vidí veštec tvar vajca, pýtajúceho sa čaká šťastie, no ak sa veštcovi zazdá, že vajce je rozbité, človek by mal svoje plány prehodnotiť, lebo v ceste mu stojí prekážka.
Pre vykladačov snov je vajce takisto pozitívnym symbolom. Predstavuje niečo vzácne, zárodok budúcnosti, perspektívnosť plánov. Ak sa človeku sníva, že vajce rozbíja, môže to znamenať potrebnú obeť. Inokedy sen o vajci môže predznamenávať počatie a plodnosť, no nielen v doslovnom, ale i prenesenom význame – teda aj plodnosť v práci, umeleckej činnosti a podobne. Sny o škrupine môžu zasa predstavovať bariéru, emocionálny múr, ktorý si staviame v úsilí zabrániť vnútornému zraneniu. Mimoriadne symbolický by bol sen o vlastnom liahnotí sa a rozbíjaní škrupiny zvnútra, ktorý by hovoril o vnútornom oslobodzovaní, opúšťaní starého a prekonávaní prekážok brániacich nám v ďalšom raste. PREČO SA ZDOBIA NA VEĽKÚ NOC?
S príchodom jari sa odpradávna spájajú vajíčka a nachádzame ich v tejto súvislosti opäť v najrôznejších a neraz aj úplne vzdialených kultúrach. Severania ich dávali na oltár bohyne jari Ostary, Židia ich počas svojho významného jarného sviatku Pesahu spolu s ďalšími predpísanými potravinami servírovali na slávnostnej tabuli v sederovej mise. Na vzdialených Veľkonočných ostrovoch (názov pripomína, že ich objavili práve v čase tohoto sviatku roku 1722) sa na jar konali preteky, z ktorých sa víťaz musel vrátiť s vajíčkom a pospolitosť ho potom uznávala ako svätého vtáčieho muža. Preteky o vajíčko usporadúvali starí Germáni, ba aj dnes sa v niektorých oblastiach táto tradícia stále udržiava. Farbenie vajíčok takisto siaha do dávnej histórie, prvá súvislosť, ktorá je naporúdzi, sa ponúka v spojitosti s pestrosťou prírody; zafarbené vajíčka ukladané do trávy mohli byť akýmsi magickým obradom, ktorý predstavoval poklonu jej kráse.