S vajcom na vandrovke

Čo môže byť dokonalejšou prírodnou schránkou ako vajce? Divotvorná záhada v škrupine odnepamäti dráždi predstavivisť mýtotvorcov, alchymistov, mágov, rozprávkarov a v neposlednom rade aj kuchárov. Vajce ako metafora krehkosti života, vajce ako dilema, čo bolo prv než ono, vajce ako materia prima, prvotná hmota, z ktorej vzniká nový život, sa stalo mystériom, magickým medikamentom i znamením znovuzrodenia.

Iba na jar si všimneme, že vajce sa môže zaskvieť nielen na obloženej mise, ale aj zavesené na prvých rozkvitnutých halúzkach. Je stálym obyvateľom našej chladničky, no vieme o ňom žalostne málo!

SYMBOL SLNKA I POČIATKU
V dávnoveku ľudia považovali žĺtok za symbol slnečného božstva. Obľúbenými tvormi slnečného boha boli vtáci, ktorí sa mohli sami povznášať bližšie k nemu, do oblakov. Ľudia nemohli lietať, ale zbierať vajcia, prostredníctvom ktorých sa mohli spájať so všemocným slnečným bohom, áno. Ďalšie spojivo medzi ľuďmi a slnkom predstavoval kohút, ktorý sa liahne z vajca – ľudia si totiž mysleli, že práve jeho ranné kikiríkanie privoláva slnko. V mytologických predstavách rôznych kultúr možno na vajce natrafiť veľmi často, a to prostredníctvom tzv. kozmického vajca, z ktorého vzišiel celý svet. Tak napríklad fínske mýty hovoria, že na počiatku existovalo iba more a na jeho hladine ležal mág s vystrčeným kolenom. Okolo letel vták a práve na to trčiace koleno zniesol vajce a chcel ho tam rovno aj vysedieť. Mág sa však pomrvil, vajce spadlo do vody a rozbilo sa na dva kusy. Z hornej časti škrupiny vznikla nebeská klenba a z dolnej zem a svet ľudí. V gréckom orfickom mýte zniesla vajce Noc. Z toho vajca sa vyliahol Eros a z jeho škrupiny nebo a zem. Indovia si predstavovali zlaté vajce, v ktorom sa znovuzrodil boh-stvoriteľ Brahma. Keď puklo, zo škrupiny vznikol nebeský svet bohov a pozemský svet ľudí. V mýtoch barmských kmeňov zniesol vajce nebeský vták, ale vysedel ho vták pozemský. Z vajca pochádzalo šesť zázračných kvapiek, pričom jedna dopadla do jazera, z ktorého vystúpil ľudská muž. Ako to už v mýtoch býva, oženil sa s dcérou nebies a mali spolu deti. Obraz počiatku ako obrovského vtáčieho vajca zachytávajú vskutku rôznorodé kultúry: sibírska, tahitská či tibetská. Na ostrove Fidži veria, že obrovské pravajce nevysedel vták, ale bájny had Ndegei.

Keď puklo, von sa nevykľubali ani vtáci, ani hady, ale – ľudia!

RITUÁLY: VAJCE V SLUŽBÁCH MILENCOV
Vajíčka ako zárodky budúceho života sa spájali aj s rôznymi pohanskými rituálmi plodnosti a bohatstva. Hojne sa používali pri obradoch, ktoré mali zaručiť počatie. Vajíčko darované tehotnej žene zabezpečovalo budúcemu potomkovi zdravie a veľa šťastia.
Vajcia sa tiež zakopávali okolo domu, aby odplašili zlo. Hospodár pred sejbou prechádzal vajíčkom po šiji dobytku a vaječné škrupiny vkladal do brázd, aby pole dalo bohatú úrodu. Dokonca je známe, že vajcia sa nepridávali iba do cesta na koláče, ale aj do malty, a to nielen z praktických, lež aj ochranných dôvodov. Možno ste už počuli, že dokonca i slávny pražský Karlov most obsahuje vajíčka! Podobne ako niektoré obrazy starých majstrov, pretože tí si zvykli pridávať vajcia do farieb. Vajce ako magická pomôcka nechýba ani v čarodejníckych knihách. Vaječná škrupinka sa spomína trebárs v kúzle na pritiahnutie bohatstva. Stačí vziať mincu najvyššej hodnoty a vystrihnúť správnu fázu Mesiaca. Minca sa vloží do rozpolenej škrupinky a umiestni na miesto, kde dopadá mesačný svit. Keď uplynie potrebný čas, čarodejnica škrupinku doplní jej druhým dielom, zabalí do tmavej látky a opäť za seba nechá čarovať Lunu. V určený čas kúzlo rituálom uzavrie a potom sa už iba teší, pretože tento kúsok z čarodejníckeho receptára sa považuje za mimoriadne účinný!
Kúzelná moc vajíčka sa však vždy uplatňovala predovšetkým v milostnej mágií. Milencom, ktorí túžili počať potomka, sa odporúčalo vytvoriť si doma kútik s bylinami podporujúcimi plodnosť (v magickom slova zmysle), na ktorý tiež dopadal svit Mesiaca. V ľudovom herbalizme k takým bylinám patria napríklad pelargónia (muškát), hloh, lieska, praslička, horčica, myrta, dub, oliva, pačuli, borovica, granátové jablko, slnečnica, pšenica a mnohé iné. Zátišie s rastlinami doplní práve vajce, buď živočíšneho pôvodu, alebo z nejakého vhodného polodrahokamu – krištáľu, achátu alebo ruženínu.
K tradičným rituálom patrilo aj tzv. „snímanie“, teda akási energetická očista a úľava od bolesti. Pri týchto starých praktikách sa tlieskalo, fúkalo či vstupovalo do vody, prípadne sa telo potieralo rôznymi predmetmi od polodrahokamov, hodvábnych šatiek cez chlieb až po vajce. Vajcom sa jednoducho prechádzalo po tele, pričom sa človek mohol zbaviť ťažoby, zlých myšlienok a opäť nadobudnúť rovnováhu.

Vajce zároveň malo mať silu získať neopätovanú lásku, pričom sa čarovalo s oplodneným slepačím vajcom, na ktoré sa napísalo meno muža a meno ženy, s pomocou tajného postupu sa očarovalo, a potom sa uložilo do kúta spálne, ktorý smeroval k obydliu objektu lásky.

OVOMANTIA ALEBO VEŠTENIE Z VAJCA
Vajce slúžilo aj na veštenie, pričom dodnes je táto divinačná metóda známa ako ovomantia (lat. ovum – vajce, mantia – veštenie). Používala sa už v starom Ríme (tehotné Rimanky sa s pomocou vajec usilovali dopátrať, akého pohlavia bude ich dieťa), ale aj v iných kultúrach. Do čerstvého vajca urobil veštec malú dierku a tou lial pár kvapiek jeho obsahu do misky s vodou. K tvarom, ktoré sa vo vode z bielka vytvorili, sa potom priraďovali rôzne interpretácie podobne ako napríklad pri veštení z čajových lístkov alebo pri liatí olova. Traduje sa, že umením je už vidieť a rozoznať samotné tvary, čo si vyžaduje sústredenie, ale aj prebudenú obrazotvornosť. A čo značí, ak sa pri inej vešteckej metóde objaví tvar vajca? Ak pri spomínanom veštení z čajových lístkov vidí veštec tvar vajca, pýtajúceho sa čaká šťastie, no ak sa veštcovi zazdá, že vajce je rozbité, človek by mal svoje plány prehodnotiť, lebo v ceste mu stojí prekážka.
Pre vykladačov snov je vajce takisto pozitívnym symbolom. Predstavuje niečo vzácne, zárodok budúcnosti, perspektívnosť plánov. Ak sa človeku sníva, že vajce rozbíja, môže to znamenať potrebnú obeť. Inokedy sen o vajci môže predznamenávať počatie a plodnosť, no nielen v doslovnom, ale i prenesenom význame – teda aj plodnosť v práci, umeleckej činnosti a podobne. Sny o škrupine môžu zasa predstavovať bariéru, emocionálny múr, ktorý si staviame v úsilí zabrániť vnútornému zraneniu. Mimoriadne symbolický by bol sen o vlastnom liahnotí sa a rozbíjaní škrupiny zvnútra, ktorý by hovoril o vnútornom oslobodzovaní, opúšťaní starého a prekonávaní prekážok brániacich nám v ďalšom raste. PREČO SA ZDOBIA NA VEĽKÚ NOC?
S príchodom jari sa odpradávna spájajú vajíčka a nachádzame ich v tejto súvislosti opäť v najrôznejších a neraz aj úplne vzdialených kultúrach. Severania ich dávali na oltár bohyne jari Ostary, Židia ich počas svojho významného jarného sviatku Pesahu spolu s ďalšími predpísanými potravinami servírovali na slávnostnej tabuli v sederovej mise. Na vzdialených Veľkonočných ostrovoch (názov pripomína, že ich objavili práve v čase tohoto sviatku roku 1722) sa na jar konali preteky, z ktorých sa víťaz musel vrátiť s vajíčkom a pospolitosť ho potom uznávala ako svätého vtáčieho muža. Preteky o vajíčko usporadúvali starí Germáni, ba aj dnes sa v niektorých oblastiach táto tradícia stále udržiava. Farbenie vajíčok takisto siaha do dávnej histórie, prvá súvislosť, ktorá je naporúdzi, sa ponúka v spojitosti s pestrosťou prírody; zafarbené vajíčka ukladané do trávy mohli byť akýmsi magickým obradom, ktorý predstavoval poklonu jej kráse.

Niektoré pramene dokonca hovoria, že farbenie vajíčok má slovanské korene, ktoré siahajú ešte východnejšie od nás, na Ukrajinu. Podľa istej ukrajinskej legendy má farbenie vajec priam výnimočný význam. V legende sa hovorí, že v ďalekej jaskini dodnes prebýva strašná príšera, stelesnenie zla, ktorá je pripútaná o skalu dvanástimi reťazami. Zo svojho zajatia posiela raz do roka medzi ľudí sluhu, ktorý jej po návrate musí odpovedať na tieto otázky: „Žijú ľudia v mieri? Majú deti v úcte svojich rodičov? Maľujú ľudia stále veľkonočné vajcia?“ Ak sluha odpovedá kladne, príšera zúri, jej sila slabne a reťaze ju spútavajú ešte tuhšie. Ak totiž, podľa legendy, ľudia žijú v mieri, vážia si rodičov a maľujú veľkonočné vajíčka, príšera ostane pripútaná tam, kde je. Ak však raz sluha odpovie na všetky otázky záporne, beštia dostane voľnosť a chopí sa krutovlády nad zemou. (No nemaľujte potom vajíčka, keď je to posledná možnosť, ako si zachrániť krk!)
Pre kresťanov sa však sviatky jari spájajú s mystériom Veľkej noci, ukrižovaním Ježiša a jeho zmŕtvychvstania. Farbenie vajíčok však pretrvalo. Ba dokonca aj v tejto súvislosti existujú príbehy, prečo je tomu tak. Jedna stará poľská legenda napríklad hovorí, že keď Kristus umieral na kríži, z rán mu kvapkala krv a každá kvapka, ktorá dopadla na zem, zanechala po sebe stopu v podobe červeného vajíčka. A ako Mária, Ježišova matka, stála pod synovým krížom a plakala, tak jej slzy, dopadajúce na červené vajíčka, vytvárali na nich ornamenty. Mária ich potom pozbierala do šatky a dávala každému dieťaťu, ktoré stretla. Jej šatka však nebola ešte prázdna, keď vyčerpaná spadla a veľkonočné vajíčka sa rozkotúľali po celom svete. Preto ich odvtedy vždy na Veľkú noc kresťania zdobia a dávajú si ich ako výraz lásky, priateľstva a pripomenutia nového života ľudskej duše a jej vykúpenia. ORNAMENTY AKO ŠIFROVANÉ POSOLSTVÁ
Vajcia ako magický predmet sa však zdobili najmä preto, aby sa zvýšila ich čaromocná sila. Symboly a ornamenty sa v podstate veľmi nezmenili, zmenila sa skôr ich interpretácia. Ak vôbec sme ochotní pripustiť, že každá maľba na vajíčku nesie aj iný ako dekoratívny význam. V dávnej minulosti sa však zdobeniu vajec venovala veľká pozornosť, dokonca aj samotné maľovanie patrilo k obradom, pri ktorých sa spievalo alebo sa odriekali modlitby. Ten, kto vedel čítať šifrované posolstvá na vaječnej škrupinke, mohol sa od darcu dozvedieť, čo mu želá a aké s ním má úmysly. V pohanských časoch mali vajíčka najmä zaháňať zlo, garantovať dobrú úrodu a priniesť obdarovanému šťastie.

Jedným z najstarších ochranných symbolov, ktorý sa na vajcia maľoval, je symbol slnka v tvare kruhu, niekedy s lúčmi, inokedy bez nich. Vajcia so slnkom patrili k mimoriadne silným talizmanom, pretože mohli ochraňovať pred chorobou, pred nešťastím i pred tzv. diablovým okom. Z ďalších ochranných znamení sa objavovali kríže (v pohanskej tradícii prezentujúce štyri svetové strany i štyri prírodné živly), päťcípe hviezdy pentagramy, šesťcípe hexagramy, prípadne znaky živlov: vlnovka symbolizovala vodu, teda ochranu domu pred požiarom, veterná ružica vietor, ktorý mal priviať do domu dobrú energiu, atď. Aj ostré tvary, napríklad ostne, tŕne, vidličky či šípy sa kreslili s cieľom chrániť obdarovaného.
Maliarky vajíčok, pretože zväčša sa tejto jemnej práci venovali najmä ony, sa pri maľovaní inšpirovali najmä prírodou. Aj tu mal však každý motív svoj presný zmysel. Žaluď a dubový list predznamenávali silu a plodnosť, symbol ďalšieho obľúbeného stromu, jablone, takisto znázorňoval plodnosť a zdravie. Plod čerešne sa chápal ako symbol ženskej krásy, ktorý prináša šťastie a lásku, jedľová vetvička zasa symbol mladosti a dlhého života. Z rastlín sa kreslili známe troj- a štvorlístky, prípadne fazuľky a hrášok ako želanie vždy plného taniera. Ruže, slnečnice, tulipániky, konvalinky a iné kvietky sa spájali s vyznaním lásky a odzrkadľovali prostú radosť z prírody a jej pestrého šatu, do ktorého sa čoskoro po Veľkej noci zaodeje. Aj na pohľad obyčajné geometrické tvary vyjadrovali ľudské túžby – rebrík hľadanie šťastia, sitko úsilie rozoznať vždy medzi dobrým a zlým, košík materstvo, chodníčky správnu cestu k večnosti. Na vajíčkach však nachádzame i množstvo zvieracích motívov, ktoré mali obdarovanému priniesť niektorú obdivovanú zvieraciu vlastnosť ako trebárs silu alebo rýchlosť, prípadne dlhý a produktívny život. Väčšinou sa na vajíčka kreslila len nejaká časť zvieraťa (barančie rožky, zajačie uši, vlčie zuby, medvedie pazúry atď.) či jeho stopy (kohútie, mravčie). Pavúky a pavúčie siete symbolizovali vytrvalosť, trpezlivosť a umelecké nadanie, motýliky sa spájali s bezstarostným detstvom, no takisto aj s ľahkou cestou duše k večnému šťastiu. Vlnkami sa spodoboval had, ktorý hral vždy mimoriadnu úlohu. Verilo sa totiž, že každý dom má svojho ochranného bieleho hada-gazdíčka, ktorý stráži prah domu a syčaním varuje jeho obyvateľov pred nešťastím. (Podobne sa verilo, že ochranným gazdíčkom môže byť aj repovitý koreň posedu bieleho, ktorý sa na gazdovstvách vykopával v noci na Veľký piatok.

Takýto koreň, škriatok-gazdíčko, sa potom pravidelne umýval v mlieku, obliekal sa do zvláštneho šatu a jeho čestné miesto bolo v osobitnej skrinke. Sedliaci sa k nemu v núdzi utiekali po radu, ale nesmeli zabudnúť, že po siedmych rokoch ho musia zničiť, inak by škriatok získal hospodárovu dušu.)

EMÓCIE VO FARBÁCH
Ani výber farieb sa nedial náhodne. Po červenej siahali tí, ktorí chceli svojou kraslicou zdôrazniť vášeň a vitalitu. Červená vždy zohrávala kľúčovú úlohu v mágii a dodnes sa spája so silou, mladosťou, láskou a krásou. Zaháňa tiež negatívne sily a ochraňuje pred uhranutím. Žltá evokovala slnko, obilie a med, teda hojnosť, sýtosť a bohatstvo. Zelená vyjadrovala radosť zo znovuzrodenia, nový rast a sviežosť. Zelené vajce znamenalo pre obdarovaného pritakanie jeho nádejí, prísľub či ponuku k zmieru. Ak chlapec dostal fialové vajce, v ktorom sa mieša sýta červená s chladnou farbou odriekania modrou, v reči kraslíc to znamenalo, že sa musí obrniť trpezlivosťou a na dievča si ešte počkať. Vajíčka teda prehovárajú svojou rečou farbením a krášlením. Väčšinou nato ľuďom postačil „výdušok“ – vyfúknutá škrupina obyčajného vajca niektorého operenca a trocha farby. No ruský cár sníval o rozprávkovom zlatom vajci, o akom ešte svet nechyroval!

VAJCIA PRE CÁRSKU RODINU
Zo sveta mýtov a rituálov sa teda na záver preneseme rovno do roku 1884, kde si v cárskom paláci cár Alexander III. lámal hlavu nad tým, ako na Veľkú noc, ruskú Paschu, prekvapiť svoju cárovnú Máriu Fiodorovnu. Úlohou poveril excelentného zlatníka a klenotníka Petra Carla Fabergého (1846 – 1920), pokračovateľa slávneho klenotníckeho rodu pochádzajúceho z Francúzska, ktorý mal dielňu v rodnom Sankt Peterburgu. Fabergé okrem iného pôsobil aj v Ermitáži, kde katalogizoval a reštauroval zlaté artefakty a vzácne starožitnosti. Veľkonočné prekvapenie z rúk geniálneho šperkára bolo skutočne nevídané! Škrupinka z platiny pokrytá bielou glazúrou sa sofistikovane otvárala a obsahovala v sebe ešte jedno, tentoraz menšie, ale zato zlaté vajíčko. Aj toto sa dalo otvoriť a skrývalo ďalšie tajomstvo: zlatú sliepočku s drahokamami, zdobenú repliku imperátorovej koruny. Vajce od Fabergého cárovnú tak potešilo, že cár okamžite avizoval ďalšie objednávky na každú nasledujúcu Veľkú noc. Po jedenástich rokoch, keď Alexander III. zomrel, pokračoval v tejto tradícii jeho syn a následovník Nikolaj II., ktorý dokonca rozšíril objednávku až na dve vajcia ročne. Táto okázalá dômyselná vecička sa stala prvoradou prestížnou zákazkou a v slávnej dielni si vždy dlho dopredu plánovali, čím novým prekvapia cársky dvor.

Tak sa vo Fabergého dielni vyrobilo vyše päťdesiat vajec s prekvapením. Ich emailové škrupinky odrážali farby v závislosti od dopadajúceho svetla a kam oko pohliadlo, tam sa v krehkej harmónii snúbili striebo, zlato, meď, nikel, paládium a vybrúsené drahé kamene ako jaspisy, acháty, avanturíny, lazurity, jadeity, zafíry, rubíny, smaragdy či perly. Najviac očakávaní však vždy vzbudzovala téma – niekedy sa týkala výlučne rodiny, inokedy vyzdvihovala význačné udalosti v krajine – a jej originálne spracovanie so zmyslom pre detail: Vajce s názvom Korunovačné (1897) skrývalo napríklad miniatúrny korunovačný koč, Cárovičovo vajce (1912) z modrého lazuritu oplývalo bohatou zlatou výzdobou a na jeho vrchu sa skvel diamant, Konvalinkové vajce (1898) z rýdzeho zlata pokrývali perly tvoriace hlavičky konvaliniek, pričom jemné lístky glazovali v klenotníkovej dielni nazeleno. Pokrútením perlového gombíka delikátny mechanizmus odhalil miniatúrne portréty cára Nikolaja II. a jeho dvoch starších dcér, Oľgy a Tatiany. Žiaľ, Rusko pre nich v nadchádzajúcom storočí chystalo trpký osud…
Po robotníckej októbrovej revolúcii boľševici znárodnili aj dielňu Fabergého (a čoskoro ju aj definitívne zatvorili), ktorý ešte stihol emigrovať do Švajčiarska. Nevládal sa však preniesť ponad pustošivú silu, čo zničila jeho celoživotné dielo, a onedlho nato zlomený zomrel. Podstatnú časť jeho umeleckých vajec aj iných umeleckých predmetov však ešte v roku 1921 zachránil bohatý americký znalec umenia, istý doktor Armand Hammer. Rozkotúľali sa síce kdekade, ale dodnes sa skvejú v plnej kráse v múzeách a zbierkach znalcov umenia. Iba pre ilustráciu, v roku 1994 vydražili na aukcii Christie’s jedno z Fabergého vajec za rekordných päť a pol milióna dolárov!
Zdá sa, že vajce od Fabergého si doma do vitríny asi nevystavíme. No nezabudnime, že aj to najobyčajnejšie vajíčko sa môže premeniť na ľúbostné vyznanie, ktoré je v správnej chvíli cennejšie než zlato…

PREČÍTAJTE SI:
Udo Becker: Slovník symbolů, Portál, Praha 2002
Cassandra Easonová: Velká kniha tradiční magie, Ivo Železný, Praha 2000
Matthias Mala: Bílá magie, Aktuell, Bratislava 2000
Helma Marxová: Svět mýtů, Volvox globator, Praha 2002.

Zdroje:

Časopis MIAU apríl 2003, str. 136-140 -