Uplatňuje sa pri tvorbe sôch.
Najznámejší sochári:
ANTON CANOVA
BERTOLD THORDVALDSEN

Maliarstvo sa opieralo predovšetkým o antické sochárstvo prípadne neskorú renesanciu. Zdôrazňovala sa kresba najmä jej schopnosť precízneho zobrazenia reality. Zdôrazňovala sa kresebná vecnosť. Farba nebola zdôrazňovaná, stratila svoju expresívnu hodnotu, ktorú mala v baroku a rokoku. Bola skôr len doplnkom kresebnej kompozície. V maliarsve sa uplatňovali skôr chladné farebné tóny. Farba mala symbolickú funkciu. Rozvinuté bolo portrétne maliarstvo a vzniklo historické maliarstvo s tematikou antickej alebo súdobej histórie. Hlavní maliari:
LUIS DÁVID
DOMINIK INGRÉS

UMELECKÉ REMESLÁ A ĽUDOVÁ VÝROBA
V interiéroch dekoratívnu výrobu vystriedalo tapetovanie stien. Bol to dôsledok rozvinutej manufaktúry výroby tapiet. Ako motívy sa používali rôzne krajinkárske a historické výjavy a kvetinové vzory. KERAMICKÁ VÝROBA – vyrábala sa FAJANSA zdobená ružami, pivoňkami a inými realistickými kvetmi. Vyrábala sa tiež KAMENINA smotanovo-žltej farby s purpurovým maľovaným dekorom zobrazujúcim krajinu. Zhotovovali sa tiež sochy levov, ktorí ozdobovali schody domov. S obľubou sa napodobňovali antické vázy. Často zdobili aj záhrady. Pri výzdobe porcelánu sa čerpali námety z antiky. SKLO – najmä olovnaté a draselné. Používalo sa na výrobu pohárov a figuriek. Zrkadla sa rámovali do bohato tvarovaných sklenných rámov.
KOV – na vysokej umeleckej úrovnibolo medailónstvo. Bronz a liatina sa používali na výrobu mreží, svietidiel, lustrov s figurálnou výzdobou. Prirodzená farba železa sa často zakrývala bielym náterom. NÁBYTOK – jeho tvary sa vracajú k symetrii. Často sa vykladal platničkami z porcelánu pomaľovaný kytičkami. Používalo sa domáce drevo, ale aj exotické – mahagón, eben, ružové drevo.
TEXTIL – používali sa vzory antických váz – námety: lovecké a vidiecke. Štylizované kvetiny. Zaviedlo sa strojové vzorovanie látok – textilná priemyselná výroba. V období empíru sa často uplatňovali prvky a dekorácie zo starého egyptskej kultúry. ĽUDOVÁ VÝROBA – vo veľkej miere sa využívajú najmä domáce suroviny. Rozvinula sa najmä domáca výroba čipiek, výšiviek a keramiky. 1895 založila kňažná Izabela – spolok pre domácku výrobu, tak sa dostávali výrobky ľuďom – umenia aj do salónov vládnucich vrstiev. Rozšírená bola tiež maľba na skle a kostolné rezbárstvo. Slovenské ľudové rezbárstvo svojimi umeleckými hodnotami získalo obdiv aj v zahraničí.