Klasicizmus, empír

Je to výtvarný sloh, ktorý sa rozšíril v Európe koncom 18. a začiatkom 19. storočia. Neskoršie v 19. storočí sa rozšíril do USA. Jeho vznik podnietili archeologické vykopávky v Taliansku v prvej polovici 18. storočia, ktoré odkryli dve , sopkou Vezúv zasypané mestá Pompeje a Herkuláneum. Prostredníctvom týchto miest, ich architektúry, jej maliarskej a sochárskej výzdoby Európa objavila antické umenie.
Ideálom klasicizmu sa stáva ušľachtilá jednoduchosť, dôraz na harmonické vyváženie, vertikál a horizontál v architektúre, jednoduchá ozdobnosť, má lineárnu kresbu, v sochárstve dôraz na racionálnu kompozíciu, kopírujú sa antické predlohy.
Klasicizmus sa plne presadil vo Francúzsku – v období veľkej francúzskej revolúcie 1789. Neskoršie obdobie Napoleónovej cisárskej vlády sa nazýva EMPÍR – uplatnil sa najmä v nábytku, móde, architektúre, interiérovej výzdobe a umeleckých remeslách. Dekoratívne prvky prevzaté z antiky používal už empír veľmi striedmo. Používal prvky z novoobjaveného Egyptského umenia – (vojenské výpravy Napoleóna do Egypta).
Klasicizmus sa vyznačoval aj zvýšeným záujmom o prírodu – najmä francúzsky filozof JEAN JACQUE ROUSSEAN a DENIS DIDEROT. Boli iniciátormi novoobjaveného vzťahu človeka k prírode.

ARCHITEKTÚRA
Vznikla na sklonku baroka v Taliansku. Kopírovalo antické stavby. Vyberala si z nich určité prvky napr.: antické stĺpy, rímsy a pod. Vo Francúzsku klasicizmus rozvíjal najmä Rímske stavby. Prevzal napr.: stĺpy, víťazné oblúky. V cárskom Rusku nadobudol klasicizmus svojrázny narodný výraz najmä v Petrohrade.
Na Slovensku sa uplatňuje v klasicistickej architektúre najmä štít – tympanon. Mestá odstraňujú stredoveké hradby a na ich miestach ťasto vznikajú veľké sady a parky.
BRANDERBURDSKÁ BRÁNA – Berlín Nemecko
KAPITOL – Washington USA
OBRAZÁREŇ PRADO – Madrid Španielsko
SPASSKÝ CHRÁM – Moskva Rusko

MALIARSTVO A SOCHÁRSTVO
Klasicistické sochárstvo používalo ako materiál predovšetkým biely mramor a inšpirovalo sa antickou plastikou. Zameriavalo sa predovšetkým na vonkajšiu estetickú stránku ľudského tela. Sledovalo dôsledne anatomickú stavbu a proporcie ľudkého tela. Sledovalo najmä obrysovú líniu tvarov v priestore. Sústreďovalo sa najmä na remeselne dokonale spracovanie povrchu mramorových sôch. Sochy často pôsobili idealizovane ako bez života (vynechávali oči). Sochárstvo sa uplatňovalo najmä v monumentálnej architektúre. Realita sa idealizuje.

Uplatňuje sa pri tvorbe sôch.
Najznámejší sochári:
ANTON CANOVA
BERTOLD THORDVALDSEN

Maliarstvo sa opieralo predovšetkým o antické sochárstvo prípadne neskorú renesanciu. Zdôrazňovala sa kresba najmä jej schopnosť precízneho zobrazenia reality. Zdôrazňovala sa kresebná vecnosť. Farba nebola zdôrazňovaná, stratila svoju expresívnu hodnotu, ktorú mala v baroku a rokoku. Bola skôr len doplnkom kresebnej kompozície. V maliarsve sa uplatňovali skôr chladné farebné tóny. Farba mala symbolickú funkciu. Rozvinuté bolo portrétne maliarstvo a vzniklo historické maliarstvo s tematikou antickej alebo súdobej histórie. Hlavní maliari:
LUIS DÁVID
DOMINIK INGRÉS

UMELECKÉ REMESLÁ A ĽUDOVÁ VÝROBA
V interiéroch dekoratívnu výrobu vystriedalo tapetovanie stien. Bol to dôsledok rozvinutej manufaktúry výroby tapiet. Ako motívy sa používali rôzne krajinkárske a historické výjavy a kvetinové vzory. KERAMICKÁ VÝROBA – vyrábala sa FAJANSA zdobená ružami, pivoňkami a inými realistickými kvetmi. Vyrábala sa tiež KAMENINA smotanovo-žltej farby s purpurovým maľovaným dekorom zobrazujúcim krajinu. Zhotovovali sa tiež sochy levov, ktorí ozdobovali schody domov. S obľubou sa napodobňovali antické vázy. Často zdobili aj záhrady. Pri výzdobe porcelánu sa čerpali námety z antiky. SKLO – najmä olovnaté a draselné. Používalo sa na výrobu pohárov a figuriek. Zrkadla sa rámovali do bohato tvarovaných sklenných rámov.
KOV – na vysokej umeleckej úrovnibolo medailónstvo. Bronz a liatina sa používali na výrobu mreží, svietidiel, lustrov s figurálnou výzdobou. Prirodzená farba železa sa často zakrývala bielym náterom. NÁBYTOK – jeho tvary sa vracajú k symetrii. Často sa vykladal platničkami z porcelánu pomaľovaný kytičkami. Používalo sa domáce drevo, ale aj exotické – mahagón, eben, ružové drevo.
TEXTIL – používali sa vzory antických váz – námety: lovecké a vidiecke. Štylizované kvetiny. Zaviedlo sa strojové vzorovanie látok – textilná priemyselná výroba. V období empíru sa často uplatňovali prvky a dekorácie zo starého egyptskej kultúry. ĽUDOVÁ VÝROBA – vo veľkej miere sa využívajú najmä domáce suroviny. Rozvinula sa najmä domáca výroba čipiek, výšiviek a keramiky. 1895 založila kňažná Izabela – spolok pre domácku výrobu, tak sa dostávali výrobky ľuďom – umenia aj do salónov vládnucich vrstiev. Rozšírená bola tiež maľba na skle a kostolné rezbárstvo. Slovenské ľudové rezbárstvo svojimi umeleckými hodnotami získalo obdiv aj v zahraničí.