Je to výtvarný sloh, ktorý sa rozšíril v Európe koncom 18. a začiatkom 19. storočia. Neskoršie v 19. storočí sa rozšíril do USA. Jeho vznik podnietili archeologické vykopávky v Taliansku v prvej polovici 18. storočia, ktoré odkryli dve , sopkou Vezúv zasypané mestá Pompeje a Herkuláneum. Prostredníctvom týchto miest, ich architektúry, jej maliarskej a sochárskej výzdoby Európa objavila antické umenie.
Ideálom klasicizmu sa stáva ušľachtilá jednoduchosť, dôraz na harmonické vyváženie, vertikál a horizontál v architektúre, jednoduchá ozdobnosť, má lineárnu kresbu, v sochárstve dôraz na racionálnu kompozíciu, kopírujú sa antické predlohy.
Klasicizmus sa plne presadil vo Francúzsku – v období veľkej francúzskej revolúcie 1789. Neskoršie obdobie Napoleónovej cisárskej vlády sa nazýva EMPÍR – uplatnil sa najmä v nábytku, móde, architektúre, interiérovej výzdobe a umeleckých remeslách. Dekoratívne prvky prevzaté z antiky používal už empír veľmi striedmo. Používal prvky z novoobjaveného Egyptského umenia – (vojenské výpravy Napoleóna do Egypta).
Klasicizmus sa vyznačoval aj zvýšeným záujmom o prírodu – najmä francúzsky filozof JEAN JACQUE ROUSSEAN a DENIS DIDEROT. Boli iniciátormi novoobjaveného vzťahu človeka k prírode.

ARCHITEKTÚRA
Vznikla na sklonku baroka v Taliansku. Kopírovalo antické stavby. Vyberala si z nich určité prvky napr.: antické stĺpy, rímsy a pod. Vo Francúzsku klasicizmus rozvíjal najmä Rímske stavby. Prevzal napr.: stĺpy, víťazné oblúky. V cárskom Rusku nadobudol klasicizmus svojrázny narodný výraz najmä v Petrohrade.
Na Slovensku sa uplatňuje v klasicistickej architektúre najmä štít – tympanon. Mestá odstraňujú stredoveké hradby a na ich miestach ťasto vznikajú veľké sady a parky.
BRANDERBURDSKÁ BRÁNA – Berlín Nemecko
KAPITOL – Washington USA
OBRAZÁREŇ PRADO – Madrid Španielsko
SPASSKÝ CHRÁM – Moskva Rusko

MALIARSTVO A SOCHÁRSTVO
Klasicistické sochárstvo používalo ako materiál predovšetkým biely mramor a inšpirovalo sa antickou plastikou. Zameriavalo sa predovšetkým na vonkajšiu estetickú stránku ľudského tela. Sledovalo dôsledne anatomickú stavbu a proporcie ľudkého tela. Sledovalo najmä obrysovú líniu tvarov v priestore. Sústreďovalo sa najmä na remeselne dokonale spracovanie povrchu mramorových sôch. Sochy často pôsobili idealizovane ako bez života (vynechávali oči). Sochárstvo sa uplatňovalo najmä v monumentálnej architektúre. Realita sa idealizuje.