Niekedy sa stáva, že oslavujeme určité sviatky a dodržiavame rôzne rituály bez toho, aby sme vedeli, prečo. Sme vtiahnutí hlboko do ich rutiny a nikto sa už ani nepozastaví nad tým, aký majú pôvod. Pozrime sa teda, ako to bolo s celosvetovo uznávaným sviatkom, akým je Veľký piatok či Veľká noc.

Ako vznikla Veľká noc?
Aby sme videli pravé korene tohoto sviatku, ako ho poznáme dnes, musíme sa vrátiť do minulosti hlbšie než dvetisíc rokov. Musíme isť do starého Izraela, do čias Mojžiša, keď bol prvýkrát ustanovený a ustálený sviatok pesah, čo znamená „preskočenie Jahveho“ (Boha všemohúceho). Tento sviatok sa viaže k významným dejinným udalostiam, ktoré sa v tých časoch odohrali. Slávny sviatok „bitnej obete“ a „nekvasených chlebov“, nazývaný pesah, bol znakom toho, že Izrael si ctí Boha za to, že jeho ľud vyviedol z egyptskej země a za to, že anjel smrti „preskočil“ každý dom natretý krvou obetovaného baránka.
Ale ako súvisí Veľký piatok, keď bol ukrižovaný Ježiš, so židovským sviatkom pesah či pohanskými sviatkami jari? V Biblii je napísané, že mesiáš bol mučený v čase sviatku pesah. To, že jeho smrť zapadla práve do času sviatku, keď bol zabitý obetný baránok, nebola žiadna náhoda. Stalo sa to práve vtedy preto, aby sa potvrdilo Ježišovo poslanie byť skutočným obetným baránkom, ktorý zachránil človeka od smrti. (V tej istej súvislosti krv baránka natretá na dverách zachránila ľudí pred anjelom smrti – to bola udalosť, v súvislosti s ktorou Boh nariadil „bitnú obeť“.)
Napriek týmto súvislostiam sa kresťanstvo v prvých storočiach svojej existencie snažilo o oddelenie a osamostatnenie od pôvodného židovského učenia.
A tak kresťanskí vodcovia nechali splynúť oslavu Ježišovej smrti a jeho zmŕtvychvstania do festivalu jari, ktorý bol v tých časoch populárnejší; teda sviatku Veľkej noci, v niektorých krajinách nazývanej podľa jarnej bohyne plodnosti – Ištar.
Vzhľadom na to, že staré pohanské tradície a zvyky spojené s oslavou jarnej rovnodennosti boli hlboko vžité a veľmi obľúbené, došlo napokon k splynutiu všetkých troch sviatkov – kresťanského, židovského aj pohanského. A tak paradoxne Veľký piatok je vyslovene kresťanským sviatkom, zatiaľ čo názov Veľká noc, ako i veľkonočné vajíčka a zajačiky majú korene v oslavách venovaných bohyni plodnosti a typické symboly – baranček a koláč – sú spomienkou na starozákonné židovské sviatky.

Ľudové zvyky
Mimoriadne bohaté na jarné zvykoslovné prejavy boli už nedele pred Veľkou nocou (Smrtná a Kvetná nedeľa).