Letecká snímka oporného systému katedrály Notre-Dame v Paríži dokazuje, ako sa pomocou veľmi ľahkej konštrukcie oblúkov, postavených na vhodnom mieste, zrušia klenbové tlaky tým, že sa prevedú do masívnych pilierov a do zeme.
Spočiatku bol veľmi malý rozdiel medzi gotickou a románskou profiláciou jednotlivých článkov zložitejšia. Keď sa stavitelia vyrovnali s požiadavkami konštrukcie, mohli venovať väčšiu pozornosť dekoratívnym prvkom. Ako od konca 13. storočia vidíme v maliarstve oblé, vlnivé a ladné línie, tak v architektúre nachádzame zmnožené rebrá a výzdobu aj na klenbe. Okrem iného vznikajú visuté svorníky, ktoré sa vo Francúzsku objavili po prvý raz v krížení katedrály v Amiens a jemná klenbová sieť, aká je napríklad v krížovej chodbe katedrály v Gloucestri.
V trojloďových chrámoch mohla byť teraz klenba nad strednou loďou oveľa vyššia než klenba na d bočnými loďami, ktoré už neboli potrebné na vyrovnávanie tlakov. V kostoloch postavených v období vrcholnej gotiky už vôbec nenájdeme polkruhový oblúk, a to ani na veľkých vnútorných arkádach, ani v obločných a dverových otvoroch, ani na oporných oblúkoch. Okná sú spravidla rozdelené kamennými prútmi.
Vo vrcholnej gotike stratilo význam i samo trifórium a napríklad v lodi katedrály v Amiens je z neho už iba veľmi odľahčený dekoratívny prvok. Katedrálu v Amiens pokladajú odborníci za dokonalý príklad architektúry z obdobia rozkvetu gotiky. Pôdorys stavby má zvyčajný tvar dlhej trojitej lode, zakončenej polkruhovým chórom s ochodzou a vencom kaplniek. Trojloďový transept je umiestnený približne v strede dĺžky chrámu a vonku iba nepatrne vystupuje z hmoty stavby. Pohľad na záver katedrály ukazuje členenie hmoty jednotlivých častí: kríženie transeptu s hlavnou loďou, nad ktorým sa dvíha štíhla vežička, veniec kaplniek okolo chóru väčšmi vystupujúcu kaplnku v osi chrámu.
Dekoratívne prvky gotickej architektúry sa sústreďujú na najexponovanejšie miesta stavby: sochárska výzdoba zvýrazňuje a krášli miesta pre konštrukciu najpodstatnejšie. Architektonické línie nie sú však nikdy len rámcom pre výzdobu, ako to býva na renesančných budovách.
Dekoratívne motívy sa poväčšine čerpajú z miestnej flóry a fauny. Ďatelina, pospletaný brečtan, útle úponky viniča sa ovíjajú okolo oblúkov a vežičiek gotických stavieb, prerastajú harmonickú osnovu zodpovedajúcu novému slohu a robia z katedrály akési zrkadlo sveta.
Prvé francúzske gotické katedrály vznikli v druhej polovici 12. storočia. Katedrálu v Chartres, ktorú zničil požiar roku 1194 vysvätili, vlastne jej chór, roku 1198. Spodná časť katedrály v Chartres je zvyškom starého kostola, ktorý dal po roku 1020 postaviť biskup Fulbert. Nový chrám vysvätili roku 1126.