Počuli ste už niekedy o Capoeire? Myslím, že to slovo vám nehovorí nič. V tom prípade treba na začiatok len povedať, že sa jedná o druh bojového umenia, ktoré je veľmi zvláštne. Preto by som vás chcel v krátkosti oboznámiť s jej históriou a vývojom až po dnešnú podobu, myslím tým základné techniky a rôzne gymnastické prvky, ktoré sa tu používajú. V capoeire má každý mestre (majster) svoj vlastný štýl a filozofiu, ktorú odovzdáva svojim žiakom, preto dnes existuje veľa druhov a odrôd Capoeiry O to zaujímavejšie je zato sledovať vývoj tohto umenia, nakoľko sa nebráni improvizácii a v súčasnosti sa do nej čoraz častejšie integrujú prvky z iných bojových umení, čo ju robí nadovšetko otvoreným a univerzálnym bojovým umením.
Čo sa dá o Capoeire s istotou povedať je, že vo svojom význame, filozofii a spôsobe je jednoznačne Brazílskym umením, avšak so silnými koreňmi, vychádzajúcimi z Afriky. To sa odráža najmä v hudbe, ktorá je neodmysliteľnou súčasťou Capoeiry. Všetky pohyby vychádzajú z "gingy" (vyslov džinga), čo po portugalsky znamená kolísať, pohupovať sa. Je to pohyb zo strany na stranu, ktorý slúži na zmätenie protivníka a dodáva tomuto umeniu neodmysliteľný tanečný nádych. Capoeira sa hrá v kruhu nazývanom "Roda". Joga (hra) sa začne, keď dvaja capoeiristi vstúpia do kruhu a začnú gingu, z ktorej iniciujú jednotlivé útoky a defenzívne postoje; to všetko do rytmu "Berimbau", jednoduchého strunového nástroja, "Atabaque" - bubna a "Pandeiro" - tamburíny. Rozdielne rýchle rytmy diktujú typ a tempo hry hráčov. Bez hudby Capoeira nie je Capoeirou. Diváci a zúčastnení, ktorí tvoria Rodu, tlieskajú do rytmu a spievajú piesne, ktoré buď komentujú hru, hovoria o histórii Capoeiry, alebo o niektorom z jej majstrov. Capoeira vyžaduje predovšetkým schopnosť zachovať si aj v kritických situáciách chladnú hlavu a kontrolu nad svojím telom. Základom sú gymnastické prvky ako premety a saltá a rôzne "freezy", kde hráč na chvíľu "zamrzne" v polohe, ktorá si vyžaduje spojenie sily a rovnováhy.

HISTÓRIA
Nič na Capoeire nie je kontroverznejšie, než samotná história tohoto umenia. Začína to už u samotného názvu. Slovo "Capoeira" má možný pôvod v Portugalčine, ako aj v niekoľkých z Afrických jazykov a domácich Brazílskych indiánskych dialektoch. V dobe medzi rokom 1600 a 1800, kam sa datuje vznik a počiatočný vývoj Capoeiry, bol v Brazílii prítomný každý z týchto jazykov a preto je dodnes nejasný tak pôvod, ako aj význam slova Capoeira.

Capoeira sa pravdepodobne počas niekoľkých storočí vyvinula zo zmesi afrických bojových umení a tancov, pričom bol samotný boj skrytý v rituálnom tanci. Capoeira pred 200 rokmi bola však veľmi odlišná od Capoeiry minulého storočia, takisto ako sa obidve tieto formy odlišujú od Capoeiry súčasnej doby. Berimbau, nástroj tak úzko spojený s dnešnou Capoeirou, sa stal jej súčasťou až v 20. storočí. Capoeira medzi koncom 18. storočia až do polovice 19. storočia bola pravdepodobne oveľa zákernejšia a násilnejšia. Do dnešnej formy sa začala vyvíjať najskôr až keď boli pôvodne africkí obyvatelia v Brazílii oslobodení od otroctva a začali sa sťahovať do miest. Až v mestách, totižto, v podmienkach chudoby, preľudnenia, diskriminácie a nezamestnanosti, bol umožnený rozvoj Capoeiry ako bojového umenia. Nielen, že sa za týchto okolností zdala logickou potreba rozvoja bojového umenia ako prostriedku sebaobrany. Počas tohto obdobia bol zrejme vyvinutý prevažný počet jej moderných techník. Podobne, nakoľko boli miesta jej vzniku prístavné mestá, človek sa musí pozastaviť nad vplyvom ostatných bojových umení na Capoeiru. Námorníci z orientu alebo z Európy mohli naučiť capoeiristov v Brazílii nový kop alebo úder, ktorý bol časom integrovaný do pôvodného umenia. Avšak jedine v štáte Bahia umenie Capoeiry prežila až do súčasnosti a získala svoju dnešnú podobu.
Za modernú formu Capoeiry ďakujeme dvom ľuďom, mestre Bimba a mestre Pastinha. Mestre Bimba vytvoril nový štýl zvaný Regional, zatiaľ čo Pastinha sa snažil udržať tradičnú formu Capoeiry, dajúc jej meno Angola. Slovo "Regional" vychádza z Bimbovho pomenovania svojho štýlu ako "regionálny boj v Bahia"; pojem "Angola" sa odvodzuje z jedného z dvoch zdrojov - buď od štátu Angola, bývalej portugalskej kolónie a miesta, kde sa naloďovala väčšina otrokov pri ich zavlečení do Brazílie, alebo ako odkaz na "N´Golo", názov rituálneho iniciačného tanca istých afrických kmeňov (Tu je možné opäť postrehnúť kontroverziu celej Capoeiry). Čo je o mestre Bimbovi známe, je fakt, že sa zaujímal viac o bojový aspekt tohto umenia a hľadal spôsoby, akým by ho bolo možné urobiť čo možno najefektívnejším. Je zrejmé, že to bol práve on, ktorý integroval nové prvky do repertoáru Capoeiry, najmä z iného afrického bojového umenia menom Batuque(dnes už takmer zaniknuté). Taktiež systematizoval už existujúce kopy a údery a prišiel s myšlienkou učenia formou akadémie a prideľovanie hodností. Na druhej strane, mestre Pastinha, hlavný zástanca štýlu Angola, zdôrazňoval skôr rituálny prístup k bojovému umeniu.

Aj keď pritom nie nutne zavrhoval bojový aspekt tohto umenia, snažil sa vytvoriť štýl, ktorý by umožňoval maximálnu mieru interakcie medzi dvoma bojovníkmi v mnohých rituáloch, podobajúcich sa na skôr na hru ako na boj. Angola sa hrá viac pri zemi a pomalšie, pričom sa kladie dôraz na strategickú formu hry a nie brutálne prejavy sily. Mne ososbne sa viac páči pomalá Angola, ktorá v určitom zmysle pripomína šach, tu však človek rozmýšľa o troch ťahoch dopredu v priebehu zlomku sekundy. Okrem týchto dvoch štýlov sa patrí spomenúť ešte Iunu. Iuna je špeciálny rytmus berimbau pri ktorom sa predvádzajú všetky akrobatické prvky, za ktoré je Capoeira známa. Týmto štýlom Capoeira upútala aj mňa, a preto som sa o ňu začal viac zaujímať. V tomto štýle nie je dovolený žiaden kontakt. Dovolené sú len tri základné kopy. Tu capoeirista viac predvádza svoje fyzické zdatnosti. V budúcnosti by som sa rád naučil aspoň tento druh Capoeiri. ZÁKLADNÉ TECHNIKY
Alfou a omegou Capoeiry je pohyb menom Ginga. Každý pohyb, každý útok začína a končí v ginge. Na rozdiel od bojových umení ako Karate a spol., kde sa preferujú statické postoje a naučené kombinácie útokov a blokov, Capoeira využíva gingu ako neustále sa pohybujúcu základňu z ktorej sa improvizujú všetky útoky. Základná ginga zahrňuje sériu krokov zo strany na stranu, čo vyzerá ako pohupovanie sa zo strany na stranu. Noha, ktorá je pri pohybe bokom vonkajšia, opisuje polkruh a smeruje dozadu, predná noha je pritom vždy pokrčená. Ruky sa striedajú ako pri chôdzi, pričom aspoň jedna vždy kryje hlavu pred prípadným úderom. Správna ginga je uvoľnená a časom sa stáva plne automatizovaným pohybom. Slúži na zmätenie protivníka a efektívne využitie priestoru. Existujú mnohé jej variácie, pričom každý capoeirista časom príde na svoj vlastný štýl, ktorý mu umožňuje najlepšiu stabilitu a najrýchlejšie útoky. Predtým, než uvediem aspoň záblesk svetla do širokej palety kopov, úderov a blokov, je nutné poznamenať, v čom je najväčší rozdiel Capoeiry voči ostatným bojovým umeniam. Faktické zásahy počas rody nie sú pravidlom, ale výnimkou. Dobrí capoeiristi dokážu predviesť tie najkrajšie kopy desať centimetrov nad hlavou oponenta, ale vždy sú schopní nohu stiahnuť, aby si vzájomne neublížili. Ak chce jeden druhému dokázať svoju prevahu, existujú rôzne techniky ako zhodiť súpera na zem. V dobrej capoeire sa kolená a sedací sval nikdy nedotknú zeme. Umením je dostať súpera na zem bez toho, aby sa zranil. Kopy sú samotným srdcom Capoeiry. Možno ich rozdeliť na oblúkové a priame kopy. Priame sú až na pár rozdielov identické z kopmi z Tae-kwon-da, a používajú sa zväčša len vtedy, ak chceme súpera prekvapiť a naozaj kopnúť.

Oveľa viac sa využívajú oblúkové kopy, do ktorých je možné vložiť väčšiu silu a rýchlosť a lepšie sa pri nich dá udržať plynulosť striedania sa útokov. Ešte raz pripomínam, že najdôležitejšia nie je rýchlosť, ale kontrola nad samotným kopom. Rozdiel oproti iným bojovým umeniam, ktorý robí často začínajúcim capoeiristom problémy je, že kop nielen začína, ale aj končí v ginge. To sa môže zdať síce nepraktické, má však svoje opodstatnenie.
Údery rukami - tieto by som odporúčal používať len tomu, kto sa rád bije. Údery sú priame, jednoduché a účinné, pričom sa vždy udiera otvorenou dlaňou. Ak capoeirista začne prehnane útočiť rukami, najmä so zaťatými päsťami, znamená to, že mu ide o viac, ako o predvedenie svojich schopností. V prípade, že je taký človek v rode s mestrem, väčšinou dostane bolestivé ponaučenie.

OSTATNÉ PRVKY
Ďalšími zo základných pohybov, ktoré neodmysliteľne patria k hre sú Au a Negativa. Au je mlynské kolo, aj keď sa vo viacerých bodoch odlišuje od klasického gymnastického prevedenia. Najdôležitejší rozdiel je, že sa počas celého kola nepozerá na zem, ale na druhého hráča. Au sa používa ako úhyb do boku, čo však súper môže prerušiť Cabecadou - úderom hlavou do brucha. Au má rôzne formy, nohy môžu byť vystreté ale aj skrčené, takisto sa mení aj výška celého prevedenia. V Angole sa zväčša robí pomalé Au, pri ktorom je hlava položená na zemi a nohy sú mierne pokrčené, v Regional zase rýchle a vystreté, niekedy aj bez použitia rúk (v gymnastike = arab). Negativa je skôr postoj ako pohyb. Slúži ako jedna z foriem únikových manévrov, pri ktorom zadná noha v ginge sa presúva dopredu, pričom celé telo klesá do polohy tesne nad zemou. Z nej sa dá pomocou role (niečo ako pretočenie sa do boku) rýchlo pohybovať okolo súpera a takisto prevádzať útoky. Keď sa hráč týmto spôsobom pretáča, pozerá sa pomedzi svoje nohy na súpera, pričom má možnosť rotáciu využiť na kop nohou zvaný Meia Lua de Compasso (Polmesiac po obvode). Z negativy existuje aj úskok dozadu, čo nesie názov macaco, zrejme podľa istého druhu opice. Fakticky to vyzerá ako premet dozadu, keby ho nerobil gymnasta, ale opica. Gymnastické premety sa používajú pri vstupe do rody, zväčša kombinované so saltom alebo iným prvkom. Je to akási forma predstavenia sa, každý sa snaží na začiatku predviesť svoju prevahu nad súperom. Často sa ľudia, ktorí prvýkrát vidia Capoeiru, pýtajú, či by capoeirista začal robiť stojky na rukách , aj keby ho napadli na ulici. Pravdou je, že naozaj dobrý capoeirista by robil všetko to a najskôr by ešte zaskákal zopár premetov a sált, aj keby sa ocitol v situácii, kde by bol jeho život v ohrození.

Ťažko povedať, prečo. Jednak je to forma zábavy a cvičenia, ktorá udržuje človeka v dobrej kondícii a na druhej strane, je to súčasť hry a ja som si ju nevymyslel.
Najkrajšie formy prejavu v Capeire sú tzv. Floreios. Sem sa radia všetky tie artistické prvky, pre ktoré je Capoeira tak populárnou. Sú to pohyby, ktoré sú asi najmenej chápané v spojení s bojovým umením. Nie sú jednoznačne ofenzívne alebo defenzívne (aj keď by mohli byť, nakoľko pravidlá sú v tomto ohľade len veľmi všeobecné), sú to skôr exhibičné prejavy, pokiaľ je čas a priestor na ich prevedenie. Sem patrí napríklad Mortais, niečo na spôsob premetu dozadu, S-Dobrado, čo značí dvojité "s, Parafuso (skrutka) označuje buď točenie sa v stojke na jednej ruke, alebo kop pri ktorom jedna noha prekopne druhú alebo Chuta de lua (salto dozadu pri pohybe vpred).
Čo dodať na koniec? Snáď len to, že dúfam, že som vás aspoň troška zaujal a vzbudil vo vás záujem o tento netradičný druh športu, ktorým si udržíte kondíciu a naučíte sa niečo nové...

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk