Je v nich stále rovnaký výraz odcudzenosti, sebavedomej istoty, ale tiež tieň melancholického smútku. Treťou významnou témou Warholových prác sú obrazy tragických udalostí. Prvým podnetom k sérii obrazov o ľuďoch, ktorí prišli o život rozličným spôsobom bola letecká katastrofa na parížskom letisku Orly. Vzbudila pozornosť umelca tým, že medzi obeťami boli predovšetkým priaznivci a podporovatelia umenia. Pre Andyho Warhola sa náhla smrť týchto ľudí stala historickou udalosťou, avšak do svojho obrazu nepreviedol reportážny záber, ale len titulok s obrazom zrúteného lietadla, ktorý preniesol na plátno pomocou diaprojektoru. Warhol takisto stvárňuje elektrické kreslo v rôznych farbách. Obrazy po-tom majú názvy podľa farby podkladu: Červené nešťastie, Oranžové nešťastie či Strieborné nešťastie. V polovici sedemdesiatych rokov sa vracia k motívu smrti, namiesto popisu však nastupuje jej všezastupujúci znak – lebka. S motívom smrti sú vo svojej podstate spojené aj kvety, ktoré autor zobrazuje vo všemožných variáciách. Obraz kvetiny je zúžený na štyri okvetné lístky, asymetricky usadené do rohov štvorca. Farby sa menia bez odtieňa a náznaku hĺbky. Posledné Warholove práce sú tzv. "ready mades", ktoré boli vystavené pod názvom "Autá". Andy Warhol pomaľoval autá rôznych značiek krikľavými farbami. Práca mu trvala 40 minút, na čom by nebolo nič zvláštneho, keďže mal asistenta a používal široký štetec, udivujúce však bolo, že si nepošpinil svoj oblek ani jedinou kvapôčkou farby. Jednoduchosť prevedenia je považovaná za genialitu a Warhol je prirovnávaný k Michelangelovi. Andy Warhol tak nastúpil svojim podaním na úplne nové cesty, ktoré môžu byť rovnako vychvaľované i odsudzované. Film

Roky 1963-1968 sú poznamenané mimoriadnou a sústre-denou aktivitou vo filmovej tvorbe. Tvrdí, že "je to také jednoduché, stačí len dať sa do toho a nakoniec bude každý obraz správny." Jednoduché však nie sú jeho filmy pre diváka. Sledovať po celých šesť hodín spiaceho muža – to je pre človeka ťažká skúška trpezlivosti. Klasická definícia filmu je tu znásilnená a aj napriek tomu alebo práve preto zaujímajú War-holove diela špecifické miesto medzi avantgardnými filmami. Strojovosť je tu dovedená až do krajnosti, jednotlivé filmové sekvencie vykazujú opakovanie obrázkov bezo zmeny, sú ob-dobou jeho serigrafií obrazovej tvorby. V podstate jeho filmy nemajú žiadny dej, alebo je potlačený na minimum. Ľudia sú v jeho filmoch zachytení pri každodennej činnosti: spia, objímajú sa, dávajú si strihať vlasy, jedia, alebo sa hrajú.