Kultúrno-historické pamiatky Michaloviec a okolia

Mesto Michalovce sa rozprestiera na treťom a štvrtohorných usadeninách v severnej časti východoslovenskej nížiny, zavlažovanej stredným tokom rieky Laborec. História mesta Michalovce, môjho rodiska, sa odvíja od vŕšku Hrádok, ktorý dosahuje nadmorskú výšku 163 m.n.m., osídľováného už od mladšej doby kamennej. Nevysoký vŕšok, chránený potokom Duša i vodnatejším Laborcom, poskytoval pravekým obyvateľom drevo, stavebný kameň, miesto pre polia, možnosť lovu i strategický výhodnú ochrannú plochu. V priebehu slovanského osídlenia sa sídlištná funkcia Hrádku čoraz viac menila na útočištno-refugiálnu. Nepriamy dôkaz o tejto úlohe kopca, ktorý bol opevnený už v rôznych dobách praveku, poskytuje listinný záznam z roku 1345, ktorý na slovenskej gurke - hôrke spomína miesto bývaleho hradu. Aj samotný slovenský názov lokality naznačuje, že tam stal neveľký hrad. Pseudogotická kaplnka - mauzóleum rodiny Sztárayovcov z rokov 1893-98 je dnes dominantou Hrádku. Medzi cirkevné pamiatky v mojom rodnom meste patria: barokovo-klasicistický gréckokatolický farský chrám Narodenia Panny Márie z rokov 1770-1772, gréckokatolický chrám Sv.ducha Redemptoristov z rokov 1931-1934, pôvodne gotický rímskokatolický farský chrám Narodenia Panny Márie, ktorého časť sanktuária je z 13.storočia. Mesto Michalovce sa môže pýšiť najstaršími stavebnými pamiatkami, ktorými sú základy predrománskej rotundy, architektúra nižinného, tzv. Vodného hradu z 13.storočia, ktorú možno vidieť v jadre sztárayovského kaštieľa. K ďalším pamiatkam patrí Park mieru, v ktorom sa nachádza kaplnka, fontánka a 8.základná škola Pavla Horova (predtým 1.osemročná stredná škola v Michalovciach). Ďalej je to Gymnázium Pavla Horova (predtým Jedenásťročná stredná škola) a Stredná zdravotná (predtým II. Základná) škola. Medzi najdôležitejšie zariadenia v oblasti kultúry patria regionálne a mestské kultúrne strediská, Zemplínske múzeum, Lúč - centrum oddychu a zábavy mládeže, okresná hvezdáreň, okresná knižnica a Dom matice slovenskej. Jednou z najvýznamnejších pamiatok Zemplína je barokovo-klasicistický kaštieľ rodu Sztárayovcov. Dnes tento objekt slúži ako sídlo Zemplínskeho vlastivedného múzea, v ktorom sa nachádzajú všetky zachránené pamiatky Zemplína, medzi inými aj rôzne archeologické zbierky.

Všetko čo sa nachádza v múzeu, patrí medzi historické pamiatky, ako napríklad fragment sochy pravdepodobne zo 16.storočia z Budkoviec, pieta - gotická plastika z prvej polovice 15.storočia, pastierske výrobky z kostí, renesančná lada z Rakovca nad Ondavou, pozdišovská keramika a eneolitická nádoba z Tibavy (okres Sobrance).
Ľudové spevy, tance a kroje patria medzi dlhoročné tradície Zemplína a ožívajú vďaka nadšencom z folklórnych skupín a súborov. Súbor východoslovenských drevených kostolov bol v roku 1968 ako súčasť ľudovej architektúry vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. V regióne Zemplína v susednom okrese Sobrance sa nachádzajú 2 z týchto unikátnych stavieb: kostol sv. Michala z roku 1836 v Inovciach a kostol sv. Mikuláša v Ruskej Bystrej z prvej tretiny 18. storočia.