Michelangelo žil a tvoril takmer celé storočie. Narodil sa 6.marca 1475 v Caprese v Toskánsku ako syn úradníka a nepretržite pracoval až do šiestich dní pred svojou smrťou v roku 1564. Počas jeho nekľudného života boli zmietnuté zásady stredovekého náboženstva a začala reformácia. Ľudia sa oslobodili od myšlienok stedovekého scholastizmu a dosiahli konečne duchovnú slobodu a nezávislosť. Poľský astronóm Kopernik objavil pravú pozíciu Zeme v heliocentrickom systéme. Žiadny iný umelec nedokázal popísať a prispôsobiť sa zmenám doby tak dobre ako Michelangelo, umelec vyššieho sveta kresťanskej spásy a Platónových ideálov. Svoj život trávil Michelangelo medzi Florenciou, rodinným vidieckym sídlom na predmestí Florencie a v Ríme vo službách pápežov. Bol veľmi blízky svojej rodine, staral sa o svojho otca a štyroch bratov, lebo jeho matka zomrela, keď mal šesť rokov. Až keď mu bolo viac ako šesťdesiat rokov sa čiastočne osamostatnil a začal sa vážne priateliť s Tommasom Cavalierim.
Michelangelo prejavoval nevšedný talent už od ranného detstva. V roku 1488 sa ako trinásťročný stáva učňom známeho maliara Domenica Ghirlandia. Jeho talent zaujíma taktiež florentského šľachtica Lorenza de Medici, ktorý mu dokonca povoľuje samostatne študovať na jeho dvore a v jeho záhradách. Lorenzov dvor je plný slávnych básnikov, filozofov a umelcov tej doby. V roku 1492 však Lorenzo zomiera a tak sa Michelangelo vracia domov k otcovi. Francúzsky kráľ Karol VIII. sa natoľko obáva o vzrastajúci vplyv rodiny Medici, že ich v roku 1494 z Florencie vyhadzuje. V tej dobe sa Michelangelo sťahuje do Benátok a neskôr do Bologne. V roku 1496 odchádza do Ríma, kde žije celých päť rokov. Po politických nepokojoch je Florencia konečne 4.októbra 1501 vyhlásená za republiku a tak sa Michelangelo z Ríma vracia späť domov. S novou politikou súhlasí, a tak sa jeho tvorba nachádza v dokonalom súlade so spločenskými podmienkami vo Florencii. Pre svoje mesto v roku 1504 dokončuje sochu Dávida, ktorá je od dôb antiky prvým aktom vystaveným na verejnom mieste. V soche Dávida Michelangelo mieša klasickú proporciu antiky a vplyvy anatómie renesancie, presne v súlade s vtedajšími estetickými teóriami.
V roku 1505 je Michelangelo požiadaný pápežom Juliom della Roverom, aby sa presťahoval do Ríma. Pápež ho oficiálne najíma na päť rokov, jeho úlohou je vybudovať monumentálny náhrobok. Za jeho prácu mu má byť vyplatených celých 10,000 dukátov.