V prízemí sú vinštalované exponáty požiarnej techniky. Poschodie slúži na vlastné, resp. prevzaté výstavy s rôznym žánrovým a tématickým zameraním.

HISTORICKÉ EXPOZÍCIE

Historický nábytok je vinštalovaný v tzv. stĺpovej sieni Rákociho paláca. Nábytok prevažne z polovice 18. storočia je zastúpený dvoma komodovými sekretármi tabernákulového typu, písacím kabinetom grófky Dežefiovej s čínskymi motívmi a súpravou sedacieho nábytku so stolíkom z 2. polovice 18. storočia.
Ukážky dobového zariadenia prešovských meštianskych a šľachtických interiérov doplňajú obrazové, rámové a figurálne hodiny z konca 18. a začiatku 19. storočia, zrkadlá, lampy, stoličky, lustre, koberce, keramický stĺp, nádoby na chladenie nápojov a ďalšie interiérové doplnky prevažne z 18. až 1. polovice 19. storočia.
Obraz Františka II. Rákociho z roku 1905 je od významného maliara Maxa Kurtha.

Prešov v praveku a dobe dejinnej
Prešov a jeho okolie patria medzi najvýznamnejšie archeologické lokality, a to nielen z hľadiska regionálneho, ale i celoslovenského.
Zdrojom poznávania hospodárskej a kultúrnej úrovne života nositeľov jednotlivých pravekých kultúr sú predovšetkým hmotné pamiatky, pochádzajúce z výskumov sídliskových objektov a pohrebísk. Medzi najstaršie patria nálezy kamenných artefaktov, datované do mladšej fázy staršej doby kamennej (35 000-8 000 pred. n. l.).
Z tohto obdobia sa našli napr. mamutie kostrové zvyšky (zuby), pästný klín, kamenné jadrá na výrobu nástrojov, či štiepaná kamenná industria. Medzi ich náleziská patria Prešov, Záhradné, Veľký Šariš, Ličartovce, Orkucany, Ľubotín, Ostrovany a iné.
Mladšiu dobu kamennú – neolit - reprezentuje lineárna keramika z Prešova, Šarišských Michaľan a Ostrovian. Najčastejšími náleziskami keramiky bukovohorskej kultúry, kostenej a neolitickej štiepateľnej industrie sú Šarišské Michaľany a Prešov. Nálezy šperkov (najmä stredomorských mušlí), ľudských i zvieracích plastík patria medzi unikáty. Zo Šarišských Michaľan pochádza aj zrekonštruovaný kostrový hrob ženy v skrčmej polohe z r. 5 000 pred n. l.
Z obdobia eneolitu sú vystavené napr. kamenné sekeromalty zo Suchej Doliny, Veľkého Šariša, Kokošoviec a Jakubovian, keramika bádenskej (kanelovanej) kultúry zo Šarišských Michaľan, Ostrovian, Prešova a Veľkého Šariša a keramika kultúrnej skupiny ľudu východoslovenských mohýl z Kučína.
Z mladšej a neskorej doby bronzovej pochádzajú nálezy, patriace do gávskeho a lužického okruhu (Prešov, Terňa, Ostrovany, Kapušany, Šarišské Michaľany).