Vlastivedné múzeum v Prešove

Vlastivedné múzeum v Prešove vzniklo v jeseni roku 1945. V súčasnosti má v správe 8 historických objektov, v ktorých uchováva a prezentuje archeologické, historické, etnografické, umelecko-historické a prírodovedné zbierky.
Hlavným objektom múzea je Rákociho palác. Jeho história je úzko spätá s históriou mesta. Na mieste dnešného paláca pôvodne stáli dva gotické meštianske domy, ktoré koncom 16. storočia odkúpil Žigmund Rákoci a dal ich prestavať na honosný renesančný mestský palác. Začiatkom 17. storočia prešiel palác neskororenesančnými úpravami, ktoré z neho vytvorili skutočný skvost mestskej renesančnej architektúry na území Slovenska i vtedajšieho Horného Uhorska.
Najvýznamnejšie historické udalosti v dejinách paláca sa odohrali v čase stavovských povstaní uhorskej šľachty proti Habsburgovcom v 17. storočí a začiatkom 18. storočia.
3. februára 1633 sa začali v paláci mierové rokovania medzi zástupcami Juraja I. Rákociho a cisára Ferdinanda II., ktoré sa skončili 23. septembra 1633 podpísaním tzv. prešovského mieru. V 17. storočí sa stal palác mestským sídlom Rákociovcov ako dedičných šarišských županov.
Históriu paláca zavŕšil František II. Rákoci, ktorému počas povstania palác slúžil ako rezidencia vodcu odboja proti cisárovi. Po porážke povstania bol palác roku 1711 skonfiškovaný a v nasledujúcich storočiach vystriedal viacerých majiteľov.
V 18. storočí jeho nový majiteľ gróf Tomáš Szirmay prestaval dvorný trakt v barokovom štýle. V 19. storočí a v prvej polovici 20. storočia palác slúžil bytovým a obchodným účelom, chátral a jeho architektúra sa znehodnocovala. Po 2. svetovej vojne v roku 1948 mesto odkúpilo budovu pre účely múzea. V rokoch 1950-1956 bola vykonaná rozsiahla záchrana a adaptácia celého objektu. Posledné väčšie reštaurátorské práce boli vykonané na fasáde paláca v roku 1989.

Na prízemí sú komorné výstavné priestory múzea, na inštalovanie krátkodobých výstav. Vo vstupnom vestibule je historický nábytok z prelomu 19. a 20. storočia. Na poschodí sú stále expozície historického nábytku, archeológie, historických zbraní, dejín hradu Šariš, dejín mesta Prešova a numizmatická expozícia. K ďalším výstavným objektom múzea v meste patria susedné budovy a účelová výstavná hala.
V roku 1969 bola sprístupnená expozícia prírodných vied a renovovali ju roku 1993. Od roku 1978 sprístupnili jedinečnú expozíciu požiarnictva na Slovensku pod názvom: Človek a oheň.
Výstavné objekty dopĺňa účelová výstavná hala postavená v roku 1974.

V prízemí sú vinštalované exponáty požiarnej techniky. Poschodie slúži na vlastné, resp. prevzaté výstavy s rôznym žánrovým a tématickým zameraním.

HISTORICKÉ EXPOZÍCIE

Historický nábytok je vinštalovaný v tzv. stĺpovej sieni Rákociho paláca. Nábytok prevažne z polovice 18. storočia je zastúpený dvoma komodovými sekretármi tabernákulového typu, písacím kabinetom grófky Dežefiovej s čínskymi motívmi a súpravou sedacieho nábytku so stolíkom z 2. polovice 18. storočia.
Ukážky dobového zariadenia prešovských meštianskych a šľachtických interiérov doplňajú obrazové, rámové a figurálne hodiny z konca 18. a začiatku 19. storočia, zrkadlá, lampy, stoličky, lustre, koberce, keramický stĺp, nádoby na chladenie nápojov a ďalšie interiérové doplnky prevažne z 18. až 1. polovice 19. storočia.
Obraz Františka II. Rákociho z roku 1905 je od významného maliara Maxa Kurtha.

Prešov v praveku a dobe dejinnej
Prešov a jeho okolie patria medzi najvýznamnejšie archeologické lokality, a to nielen z hľadiska regionálneho, ale i celoslovenského.
Zdrojom poznávania hospodárskej a kultúrnej úrovne života nositeľov jednotlivých pravekých kultúr sú predovšetkým hmotné pamiatky, pochádzajúce z výskumov sídliskových objektov a pohrebísk. Medzi najstaršie patria nálezy kamenných artefaktov, datované do mladšej fázy staršej doby kamennej (35 000-8 000 pred. n. l.).
Z tohto obdobia sa našli napr. mamutie kostrové zvyšky (zuby), pästný klín, kamenné jadrá na výrobu nástrojov, či štiepaná kamenná industria. Medzi ich náleziská patria Prešov, Záhradné, Veľký Šariš, Ličartovce, Orkucany, Ľubotín, Ostrovany a iné.
Mladšiu dobu kamennú – neolit - reprezentuje lineárna keramika z Prešova, Šarišských Michaľan a Ostrovian. Najčastejšími náleziskami keramiky bukovohorskej kultúry, kostenej a neolitickej štiepateľnej industrie sú Šarišské Michaľany a Prešov. Nálezy šperkov (najmä stredomorských mušlí), ľudských i zvieracích plastík patria medzi unikáty. Zo Šarišských Michaľan pochádza aj zrekonštruovaný kostrový hrob ženy v skrčmej polohe z r. 5 000 pred n. l.
Z obdobia eneolitu sú vystavené napr. kamenné sekeromalty zo Suchej Doliny, Veľkého Šariša, Kokošoviec a Jakubovian, keramika bádenskej (kanelovanej) kultúry zo Šarišských Michaľan, Ostrovian, Prešova a Veľkého Šariša a keramika kultúrnej skupiny ľudu východoslovenských mohýl z Kučína.
Z mladšej a neskorej doby bronzovej pochádzajú nálezy, patriace do gávskeho a lužického okruhu (Prešov, Terňa, Ostrovany, Kapušany, Šarišské Michaľany).

Vystavená je aj rekonštrukcia výbavy mužskej zbroje – šperky a zbrane z mladšej doby bronzovej. Prešov v dobe halštatskej (staršej dobe železnej) symbolizuje príchod laténskej (keltskej) kultúry, ktorá sa výrazne odlišovala od kultúr starousadlého obyvateľstva. Remeselné spracovanie výrobkov ukazuje na vysokú úroveň hutníckeho, zlievačšského, kováčskeho, hrnčiarskeho a šperkárskeho remesla. Výrazné je dokonalé zvládnutie spracovania železnej rudy a výroby predmetov úžitkového a ozdobného charakteru, ktoré sú výsledkom špecializovanej činnosti (Prešov, Veľký Šariš, Ostrovany).
Na prelome letopočtu upozorňujú na prítomnosť dáckej kultúry nálezy z Prešova a Ostrovian. V 2. - 4. storočí zasiahla toto územie germánska (vandalská) vlna osídlenia. O hospodárskej prosperite v súvislosti s osídlením v dobe rímskej a sťahovania národov svedčia i bohaté kniežacie hroby z Ostrovian a Kapušian. Z tohto obdobia pochádzajú aj nádoby nájdené na Pavlovičovom námestí v Prešove.

Historické zbrane
Expozícia dokumentuje vývoj ručných palných zbraní a pobočných chladných zbraní od 16. do 20. storočia. Vyčlenené obdobie je na jednej strane ohraničené najstaršími exponátmi, ktoré múzeum vlastní, na druhej strane prudkým rozvojom priemyselnej výroby zbraní pre potreby armád koncom 19. storočia. Výstava umožňuje spoznať druhovú rozmanitosť exponátov, technický vývoj, ale aj remeselnú zručnosť a umelecké cítenie výrobcov.
Najstaršou a veľmi cennou je lovecká guľovnica s vonkaším kolieskovým zámkom, bohatou intarziou a pažbou vykladanou plátkami kostí a perlete z konca 16. storočia. Zvlášť vzácny je pár značkových guľovníc od bratislavského puškára Fischera z polovice 18. storočia. Perkusný zapaľovací systém a jeho rôzne podoby dokumentujú: lovecká puška vz. 1842 s perkusným zámkom systém Augustín, vz. 1854 s perkusným zámkom systém Lorenz, lovecké dvojky a zbrane s transformovanými zámkami. Cenná a zaujímavá je vetrovka na stlačený vzduch v pažbe. Osobitné miesto medzi puškami zaujímajú terčovnice určené na športovú streľbu.
Z chladných zbraní je najstarší vyinštalovaný meč z polovice 17. storočia, ktorý používal podľa tradície prešovský kat v čase Caraffových jatiek. Z pobočných chladných zbraní sú vystavené šable, kordy a paloše.

Hrad Šariš
Osídlenie hradného návršia je doložené už v 5. tisícročí pred n. l. nálezmi keramiky a štiepnej kamennej industrie najstarších roľníkov (lineárna a bukovohorská kultúra). Vzhľad hradu približuje dobová veduta z roku 1617, kedy už predstavoval mohutnú vojenskú pevnosť.

Z nálezov ziskaných pri výskume možno čiastočne rekonštruovať inventár a mobiliár jednotlivých objektov hradu až do jeho zániku v roku 1687. Z konkrétnych nálezov sú to napr. železné strelky z 13.-14. storočia, listina z roku 1333, v ktorej podžupan šarišskej stolice rieši majetkové spory, listina kráľa Žigmunda z roku 1404, ktorou nabáda obyvateľov hradu k poslušnosti prešovskej mestskej rade, či miniatúrna nádobka z 15. storočia. Svojou rozlohou, (4,5ha) sa Šarišský hrad zaraďuje medzi najväčšie slovenské hrady.

Dejiny Prešova
Stála expozícia dejín Prešova predstavuje históriu mesta od 9. storočia do roku 1918.
Archeologické nálezy v expozícii dokladujú existenciu slovanského strediska s významnou polohou na križovatke ciest a sú dôkazom existencie osád roľnícko-chovateľského charakteru, ale aj remeselníckych objektov s hrnčiarskou a železiarskou výrobou.
Prvá zachovaná písomná správa o meste z roku 1247 sa týka sporov nemeckých osadníkov Prešova s bardejovskými cistercitami ohľadom hraníc chotára.
V expozícii sa ďalej nachádzajú kópie erbových listín z roku 1453, 1548, 1558, kniha mestských práv, pečate, pečatidlá, veduty, architektonické články a ďalšie zaujímavé exponáty, týkajúce sa hlavne výstavby hradieb. Zbrane, železné pokladnice, fotografie i maketa mesta nám plasticky približujú vznik a formovanie stredovekého Prešova, vývoj jeho správy, architektonický vývoj, ale aj ostatné významné udalosti, ktoré písali históriu mesta.
Časť produkcie prešovských cechov predstavujú predovšetkým výrobky tzv. kovospracujúcich remesiel: zámočníkov, puškárov, mečiarov, medikováčov, cinárov, hodinárov, zlatníkov, gombikárov; exponáty týkajúce sa života cechov: cechové artikuly, lady, konvice, fľaše, vývesné štíty, výučné listy, vandrovné knižky, cechové registre a pod. Obchodné vzťahy v meste sú zdokumentované kópiami cechových artikúl obchodníkov, právom skladu z roku 1536, pohármi, váhami, cechovou ladou a ďalšími exponátmi.
Dejinám školstva a literárnych tradícií venovalo múzeum samostatnú expozíciu vybudovanú v Župčanoch, neďaleko Prešova.
V prešovskom múzeu školstvo dokumentujú hlavne fotografie a pohľadnice z poslednej tretiny 19. a začiatku 20. storočia knihy, zošity, pečate, zástavy, učiteľské zápisníky a pod.
Náboženský život v meste predstavujú predovšetkým liturgické rúcha zo 16.-17. storočia, svietniky, gotické kalichy, obrazy, monštrancie, sväteničky, kropeničky, kríže, ale aj fotografie a židovské modlitebné knihy.
Spoločenský a kultúrny život je zachytený ukážkami odevných súčiastok z 2. polovice 19.

storočia, nábytkom, divadelnými plagátmi, dobovými pozvánkami, či unikátnymi fotografiami Karola Divalda z požiaru roku 1887 a pôvodnou mapou dokumentujúcou tento požiar.
Výrobky prešovskej kachliarne (2 rekonštruované kachľové pece), biely hlinený riad, bankové a sporiteľné knižky a fotografie približujú hospodárske aktivity 19. storočia.
Dejinné udalosti zo začiatku 20. storočia sú prezentované letákmi, plagátmi, vyhláškami, fotografiami, zbraňami a pod.
Záver expozície dejín mesta je venovaný osobnosti Mikuláša Moyzesa, ktorý pri vzniku ČSR ako predseda Slovenskej národnej rady v Prešove organizoval slovenské školstvo, kultúru, hudobný a spoločenský život. Nábytok, bytové doplnky, klavír, fotografie, notový materiál a pod. predstavujú nielen jeho život a tvorbu, ale aj atmosféru Prešova do roku 1944, kedy Mikuláš Moyzes zomrel.

100 rokov korunovej meny
Expozícia začína všeobecným úvodom o platidlách. Na prvých paneloch sú vystavené najstaršie nálezy mincí z Prešova a okolia a mince viažúce sa k regiónu. Najstaršou je keltská tetradrachma z 2. polovice 2. storočia pred n. l. Vzácne sú rímske cisárske strieborné denáre z prelomu letopočtov z hromadného nálezu na Mičurinovej ulici v Prešove. Zlaté dukáty dopĺňajú vzácne núdzové platidlá z obdobia protihabsburských stavovských povstaní – polturáky razené v Prešove – Eper bloky a papierové platidlá z revolučných rokov 1848-49 tlačené v Sabinove.
Základ výstavy tvoria tématické celky venované korunovej mene od jej vzniku roku 1892. Na záver sú vystavené jubilejné strieborné mince, na ktorých sa odrážajú vývojové smery v medailérstve.
Celá expozícia je výlučne z vlastných zbierok, bola otvorená v roku 1992, preto v nej chýbajú niektoré nominály.

Prírodovedná expozícia
V chodbe na prízemí sú vystavené exponáty skamenelín. Živočíšstvo je zoskupené podľa biocenóz. Doplnkami zoologickej časti sú fotografické ukážky botanických pomerov týchto biocenóz. Vitríny na poschodí sú venované dnes už takmer vštekým chráneným druhom vtáctva.
Dejiny požiarnej ochrany a techniky na Slovensku
Stála expozícia Človek a oheň – minulosť a prítomnosť požiarnej ochrany na Slovensku bola sprístupnená 12. októbra 1978.
Exponáty zo súkromných zbierok venované múzeu vytvorili základ pre samostatný zbierkový fond dejín požiarnej ochrany.
Expozícia je členená do týchto tematických celkov:
A) POČIATKY ORGANIZOVANEJ POŽIARNEJ OCHRANY (14.-18. storočie)
- primitívne strážne a hasebné pmôcky, ukážky cechových výrobkov, ilustračné fotografie, plátené objímky, vodné pušky, dýchacie prístroje, lampáše, striekačky, hasičský poriadok...
B) VZNIK DOBROVOĽNEJ POŽIARNEJ OCHRANY (19.

storočie – rok 1923)
- maďarský cvičebník vydaný v roku 1834, slovenský cvičebný poriadok z roku 1883 a z roku 1897, zakladajúca listina Dobrovoľného hasičského a zachranárskeho zboru v Prešove z roku 1847, hasiace prístroje, uniformy...
C) ZALOŽENIE ZEMSKEJ HASIČSKEJ JEDNOTY NA SLOVENSKU A JEJ ČINNOSŤ V ROKOCH 1922 - 1945
- bohatý fotografický a trojrozmerný materiál...
D) VÝVOJ POŽIARNEJ OCHRANY NA SLOVENSKU PO ROKU 1945
- fotodokumenty, medaily, plakety, modernejšia požiarna výzbroj a výstroj...
V átriu múzea je umiestnený výsuvný rebrík firmy Magirus z roku 1915. V prízemí výstavnej haly je ťažká požiarna technika: 40 exponátov z 19. a 20. storočia. K vzácnym exponátom patrí celodrevená ručná štvorkolesová striekačka s otočnou prúdnicou z konca 18. storočia. Jedinečým exponátom je parná striekačka firmy WM Knaust z Viedne z roku 1883. V hale sú umiestnené aj dva hasičské automobily značky Škoda z rokov 1926 a 1931.