Steny boli bohato zdobené maľbami a hieroglyfmi opisujúcimi život a slávne činy zomretého. Aj keď egyptský umelec videl perspektívne po celú dobu vývoja egyptského umenia zobrazoval ľudskú postavu podľa záväznej normy: Hlavu z profilu, oko a telo spredu a nohy opäť z profilu. Najčastejším zobrazovaným výjavom bolo jednoznačne „váženie duší“. (Podľa ktorého bohovia na váhach spravodlivo vážia dobré i zlé skutky mŕtveho). Jedna z najkrajších fresiek sa nachádza v údolí Kráľov v hrobke Sennefa, oblastného správcu kráľa Amenofisa II..

Krásne sochárske portréty vznikli už v dobe Starej ríše. Snáď najslávnejším portrétom je slávna busta kráľovnej Nefertiti. Pre Egypťana bola socha rovnako živá ako skutočný človek. Preto muselo byť zaznamenané aj meno a postavenie zobrazenej osoby. Medzi ďalšie slávne sochy patria sochy Sechemkaa, ktorý bol zobrazovaný v rôznych pozíciách a rôznymi materiálmi, Pisár, sochy faraónov a bohov, sochy v mestách ako sú Tanis, Veset, Pluto a ďalšie. Výnimkou neboli ani sochy z dreva, avšak zachovalo sa ich málo. Egyptské umenie slúžilo náboženstvu a panovníkovi. Počínajúc štvrtou dynastiou sa na stenách hrobov objavujú výjavy zo života na statku. Scény zobrazujú nielen prácu na poli, chov dobytka, lov, rybolov, ale aj rôznych remeselníkov pri práci. Egyptská nástenná maľba bola vlastne kolorovaný reliéf. V hroboch býval zobrazený pozemský život nebožtíka i jeho cesta do záhrobia, na stenách chrámov výjavy zo života bohov a kráľov. Základným výrazovým prostriedkom bola obrysová kresba, ktorú farba len plošne kolorovala. Pritom sa plastický tvar premietal do plochy bez perspektívnej skratky, aby jeho profil bol čo najcharakteristickejší. Napríklad ľudské telo sa znázorňovalo tak, že na trup pozorovaný spredu sa kreslila hlava z profilu, tak isto ako ruky a nohy. Podobne tak bolo aj s obrazovým priestorom. Priestorové vzťahy vyjadrovali pásy, kladené na seba, pričom každý vyšší pás znamenal ústup do hĺbky. Toto neperspektívne premietanie je najpôvabnejšie v maľbách, kde sa na jednom obraze neustále striedajú nárysy a pôdorysy predmetov. Na jednom obraze sa tiež objavujú súčasne rôzne rozmery postáv a vecí, a to podľa ich ideovej dôležitosti (je to tzv. hieratická perspektíva) - najväčší je vždy kráľ, alebo boh. Popri nástenných maľbách - reliéfoch sa maliarstvo uplatnilo hlavne pri výzdobe sarkofágov, do ktorých boli vkladané múmie. Ich steny boli pomaľované výjavmi, podobnými nástenným maľbám v hrobkách, na veku bola obvykle umiestnená plastická podobizeň nebožtíka v celej postave.