Dodnes stojíme v nemom úžase nad osobitnou kultúrou Egypta, ktorá sa formovala bez cudzieho vplyvu v 4. tisícročí p. n. l..

Toto slovo samo o sebe ukrýva niečo tajomného, dávneho a mystického. Každý si pod ním určite predstaví hlavne pyramídy a iné monumentálne stavby, ako chrámy, sochy a podobne. Egyptológia sleduje vznik pyramíd a chrámov, život obyčajných ľudí i kráľov. Študuje texty a nápisy na domoch. Hlavná téma je však štúdium pyramíd a chrámov.

Osídlenie Egypta siaha do staršej doby kamennej, o čom svedčia prehistorické maľby objavené vo vnútri Sahary v pohoriach Tassili a Ahaggar. Najmonumentálnejšími stavbami starovekého Egypta sú hrobky faraónov- pyramídy. Postavili ich väčšinou v období Starej ríše, najväčšie za štvrtej dynastie. V období Strednej ríše sa namiesto nich začali budovať v Hornom Egypte skalné hrobky. Najstarším typom kamennej hrobky bola mastaba (arabsky - lavica), ktorá mala tvar zrezaného ihlanu na obdĺžnikovom pôdoryse. Mastaby sa ozdobovali sochami, reliéfmi a maľbami. Nastavením niekoľkých, postupne sa zmenšujúcich mastáb na seba vznikla prvá stupňovitá pyramída - Džosérova pri Sakkáre. Už v antike pokladali tieto stavby pre ich mohutnosť, veľkoleposť a nákladnosť za prvé zo siedmych divov sveta. Ich monumentálnosť dodnes vzbudzuje obdiv. Pohrebisko kráľov 4. dynastie, ich manželiek a verných hodnostárov stráži Veľká sfinga s figúrou leva a vyobrazením tváre kráľa Chafrea. V Hornom Egypte sa budovali skalné chrámy (Abú Simbel), v ktorých za priečelím s kolosmi bola sústava kultových siení. Chrámy boli v Novej ríši dominantou skoro každého mesta, obohnané bielymi hradbami a mali magický zmysel. Chrám predstavoval spojitosť zeme s vesmírom, t. j. podlaha bola povrchom zeme, stĺpy označovali kmeň palmy, či obrý stvol so štylizovanými kvetmi lotosu, čiže stĺpové sály označovali pozemskú vegetáciu a plafón predstavoval nebesia. Cestu ku chrámom lemovali sfingy, ktoré boli symbolom sily a rozumu. Pred vstupom do chrámu stál obelisk – ihlan vytesaný z jedného obrovského kusa kameňa. Sochy panovníkov zobrazovali v nadživotnej veľkosti a strnulej podobe. Mali vzbudzovať úctu. Sošky neurodzených ľudí boli prirodzené a realistické. Maľby sa zachovali na stenách skalných hrobov. Egypťania nepoznali perspektívu. Bližšie predmety boli na dolnom okraji maľby, vzdialenejšie vo vyšších rovinách. Najvyššia medzi postavami bola postava panovníka. Každá hrobka musela spĺňať určité kritériá.

Steny boli bohato zdobené maľbami a hieroglyfmi opisujúcimi život a slávne činy zomretého. Aj keď egyptský umelec videl perspektívne po celú dobu vývoja egyptského umenia zobrazoval ľudskú postavu podľa záväznej normy: Hlavu z profilu, oko a telo spredu a nohy opäť z profilu. Najčastejším zobrazovaným výjavom bolo jednoznačne „váženie duší“. (Podľa ktorého bohovia na váhach spravodlivo vážia dobré i zlé skutky mŕtveho). Jedna z najkrajších fresiek sa nachádza v údolí Kráľov v hrobke Sennefa, oblastného správcu kráľa Amenofisa II..

Krásne sochárske portréty vznikli už v dobe Starej ríše. Snáď najslávnejším portrétom je slávna busta kráľovnej Nefertiti. Pre Egypťana bola socha rovnako živá ako skutočný človek. Preto muselo byť zaznamenané aj meno a postavenie zobrazenej osoby. Medzi ďalšie slávne sochy patria sochy Sechemkaa, ktorý bol zobrazovaný v rôznych pozíciách a rôznymi materiálmi, Pisár, sochy faraónov a bohov, sochy v mestách ako sú Tanis, Veset, Pluto a ďalšie. Výnimkou neboli ani sochy z dreva, avšak zachovalo sa ich málo. Egyptské umenie slúžilo náboženstvu a panovníkovi. Počínajúc štvrtou dynastiou sa na stenách hrobov objavujú výjavy zo života na statku. Scény zobrazujú nielen prácu na poli, chov dobytka, lov, rybolov, ale aj rôznych remeselníkov pri práci. Egyptská nástenná maľba bola vlastne kolorovaný reliéf. V hroboch býval zobrazený pozemský život nebožtíka i jeho cesta do záhrobia, na stenách chrámov výjavy zo života bohov a kráľov. Základným výrazovým prostriedkom bola obrysová kresba, ktorú farba len plošne kolorovala. Pritom sa plastický tvar premietal do plochy bez perspektívnej skratky, aby jeho profil bol čo najcharakteristickejší. Napríklad ľudské telo sa znázorňovalo tak, že na trup pozorovaný spredu sa kreslila hlava z profilu, tak isto ako ruky a nohy. Podobne tak bolo aj s obrazovým priestorom. Priestorové vzťahy vyjadrovali pásy, kladené na seba, pričom každý vyšší pás znamenal ústup do hĺbky. Toto neperspektívne premietanie je najpôvabnejšie v maľbách, kde sa na jednom obraze neustále striedajú nárysy a pôdorysy predmetov. Na jednom obraze sa tiež objavujú súčasne rôzne rozmery postáv a vecí, a to podľa ich ideovej dôležitosti (je to tzv. hieratická perspektíva) - najväčší je vždy kráľ, alebo boh. Popri nástenných maľbách - reliéfoch sa maliarstvo uplatnilo hlavne pri výzdobe sarkofágov, do ktorých boli vkladané múmie. Ich steny boli pomaľované výjavmi, podobnými nástenným maľbám v hrobkách, na veku bola obvykle umiestnená plastická podobizeň nebožtíka v celej postave.

Maliarstvo starého Egypta delíme na maliarstvo:
- Starej ríše (posledná štvrtina 4. tisícročia - začiatok 3. tisícročia p. n. l.),
- Strednej ríše (koniec 3. tisícročia - začiatok 2. tisícročia p. n. l.),
- Novej ríše (polovica 2. tisícročia - polovica 7. storočia p. n. l.)
a obdobie saiskej renesancie (okolo 650 - 526 p. n. l.). Dobytím Egypta Alexandrom Veľkým a nakoniec pripojením k Rímskej ríši sa egyptské umenie dostalo do sféry helénisticko - rímskej kultúry. Nástenné maliarstvo Strednej ríše rozšírilo tématiku o výjavy z vojenského a športového života a pod vplyvom krétskeho maliarstva značne uvoľnilo skorší vecný obrysový štýl. Vytvoril sa tu nový maliarsky štýl, pracujúci na ploche steny mäkkým štetcom, ktorý ľahko kreslí obrysy a kladie farebné škvrny. Egyptské maliarstvo vyvrcholilo v období Novej ríše, keď došlo k neobyčajnému rozmachu stavebnej činnosti. V maliarskej a reliéfnej výzdobe tohoto obdobia prevládla ikonografia vzťahujúca sa k posmrtnej púti zomretého v sprievode boha Osirisa. Zvláštne postavenie majú maľby z obdobia kráľa Amenofisa IV. Egyptská civilizácia nám zanechala mnoho pamiatok, poznatkov, ale i záhad, ktoré sa nám možno nikdy nepodarí rozlúštiť.

Soňa...

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Umenie starovekého Egypta