Francúz Guyau sa okrem iného venoval aj skúmaniu umenia zo sociologického hľadiska, ale jeho kniha na túto tému (Umenie zo sociologického hľadiska) je podľa J.O. y Gasseta len titulom a všetko ostatné ešte treba napísať. Preto vzal pero do ruky a svetlo sveta uzreli Eseje o umení, ktoré majú byť akýmsi zatriedením moderného umenia.

Je prekvapujúca, až takmer záhadná integrita, ktorú si zachováva každé historické obdobie vo všetkých svojich prejavoch. V najrozličnejších umeniach koluje identická inšpirácia. A táto identita umeleckého cítenia nutne vyvoláva rovnaký sociologický dôsledok. Skutočnej nepopulárnosti modernej hudby zodpovedá rovnaká nepopulárnosť ostatných múz. Oproti romantizmu, ktorý si veľmi rýchlo získal obdiv ľudu, ktorému staré klasické umenie nebolo nikdy vnútorne blízke, má moderné umenie masy proti sebe. Hociktoré dielo ním zrodené vyvoláva v publiku automaticky zaujímavý sociologický efekt. Delí ho na dve časti: na menšinu, tvorenú ohraničeným počtom ľudí, ktorí sú mu naklonení, a na nespočetnú väčšinu, ktorá je voči nemu nepriateľská. Umelecké dielo pôsobí ako sociálna sila, tvoriaca dve antagonistické skupiny, ako sila, ktorá oddeľuje a vyčleňuje z beztvarej masy ľudí dve odlišné kasty: jedným sa páči, iným nie. Charakteristickou črtou moderného umenia zo „sociologického hľadiska“ je to, že rozdeľuje publikum na tieto dve skupiny: na tých, ktorí mu rozumejú, a na tých, ktorí mu nerozumejú. Keď sa niekomu umelecké dielo nepáči, ale rozumie mu, cíti sa byť nad ním povznesený, no nevyvoláva v ňom podráždenie. Ak však nepríjemný pocit pramení z toho, že mu človek nerozumie, vtedy zostáva pred ním ponížený s temným pocitom vlastnej menejcennosti, ktorý si potrebuje vykompenzovať rozhorčeným sebapotvrdením zoči-voči dielu. Stopäťdesiat rokov si „ľud“, masa nárokovala byť celou spoločnosťou. Hudba Stravinského, či Pirandellove drámy mali taký sociologický účinok, že primäli masy priznať si, že sú len “ľudom“, len jednou zo zložiek sociálnej štruktúry. Na druhej strane moderné umenie prispieva, aby sa tí „lepší“ spoznali, rozlíšili medzi šedivou masou a pochopili svoje poslanie, ktoré spočíva v tom, že sú menšinou, bojujúcou proti väčšine. Čo sa deje v ľudskej duši, keď sa im nejaké umelecké dielo páči? Ľuďom sa páči to, čo ich dokáže zaujať na ľudských osudoch, ktoré im umelecké dielo predkladá. Láska, nenávisť, súcit a radosť dojímajú ich srdce: zúčastňujú sa na osudoch hlavných postáv, akoby boli skutočnými príbehmi zo života.