referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Klement
Sobota, 23. novembra 2024
Sedem divov sveta
Dátum pridania: 14.12.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: vln
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 249
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 4.4
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 7m 20s
Pomalé čítanie: 11m 0s
 

Na vonkajšom okraji každej terasy rástli popínavé rastliny, ktoré prevísali nadol a spájali sa s dolnými terasami. Terasy spájali široké schodiská a voda na závlahu stromov a ostatných rastlín sa dovádzala čerpacími zariadeniami. DIOVA SOCHA V OLYMPII
Postupom času sa stala Olympia najväčšou svätyňou Diovho kultu. Gréci vyzbierali peniaze na chrám tomuto bohu. Najdôležitejšou časťou chrámu bola cella – kultové miesto so sochou boha Dia, ktorú vytvoril sochár Feidias. Feidias bol Aténčan a vytvoril aj známu sochu Pallas Atény. Jeho socha bola vysoká 12 m. Zeus sedel na tróne s vysokým operadlom z cédrového dreva. V ľavej ruke držal žezlo s posvätným orlom. Na jeho pravej dlani stála okrídlená socha bohyne víťazstva – Niké veľkosti urasteného muža. Diovu hlavu zdobil veniec z olivových vetvičiek a jeho nohy boli na stolci, ktorý niesli levy. Nápis na stolci hovoril: „Vyhotovil ma Feidias, syn Charmidov z Atén.“ Oči boha boli pravdepodobne drahokamy, vlasy, odev a sandále z tepaného zlata a jeho telo pokrývali slonovinové panely. V 2. storočí n. l. sa socha poškodila pri zemetrasení, potom ju rozbili a rozkradli vandali alebo ako tvrdia iní, dopravili do Konstantinopolu a neskôr ju zničil požiar.

ARTEMIDIN CHRÁM
Nachádzal sa v Efeze, čo je dnešné Turecko. V 6. storočí p. n. l. dal kráľ Kroisos postaviť chrám bohyni plodnosti, Artemis. Aby chrám odolal zemetraseniam, vybudovali ho na močaristej pôde. Najprv vykopali jamu, do ktorej zatĺkli nosné trámy z opálených dubových kmeňov. Tie držali základ zo skál, ktorými jamu vyplnili. Chrám vybudovali 51 m široký 105 m dlhý. Priečelie podopieralo 127 stĺpov z mramoru 18 m vysokých. Strop a krov boli z cédrového dreva, vysoké krídlové dvere do celly z lešteného cyprusového dreva, zdobené zlatom a farebnými freskami. V celle bola vyše 2 m vysoká socha Artemidy vykladaná striebrom a zlatom. Tento chrám však bol vypálený Herostratom. Mesto poverilo výstavbou nového Artemisionu Cheirokratesa, ten ho postavil väčší a už z kameňa. V roku 263 ho Góti vyplienili a chrám upadal. Ruiny tejto svätyne objavil anglický archeológ John Turtle Wood. MAUZÓLEUM V HALIKARNASSE
Bolo postavené po roku 352 p. n. l. asi 100 km od Efezu v tureckom meste Bodrum, ktoré sa volalo Halikarnass. Túto hrobku dal vystaviť Mausolos na svoju pamiatku. Bol jedným z perzských kráľov a vládol v Kárii. Keďže mal rád antiku požiadal gréckych umelcov, aby sa zapojili do súťaže o najkrajší návrh náhrobku. Súťaž vyhrali Satyros a Pyteos. Ich návrh bol takýto: Na 33 krát 39 m päťstupňovej základni sa dvíhal hranol 27 m dlhý a 33m široký.
 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4    ďalej ďalej
 
Zdroje: kniha Sedem divov sveta od Hansa Reichardta
Podobné referáty
Sedem divov sveta SOŠ 2.9528 11575 slov
Sedem divov sveta SOŠ 2.9586 824 slov
Sedem divov sveta SOŠ 2.9473 1915 slov
Sedem divov sveta SOŠ 2.9115 1370 slov
Sedem divov sveta SOŠ 2.9141 1613 slov
Sedem divov sveta SOŠ 2.9237 1453 slov
Sedem divov sveta GYM 2.9509 9108 slov
Sedem divov sveta GYM 2.9336 1217 slov
Sedem divov sveta 2.9621 1365 slov
Sedem divov sveta 2.9688 1970 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.