Iným významným dramatikom tohto obdobia bol Jonáš Záborský (1812-1876), ale jeho dosť ťažko a zdĺhavo komponované hry sa len veľmi málo dostávali na javisko.
Koncom osemdesiatych rokov si získal centrálnu pozíciu v národnom divadelnom pohybe Martin, kde vyvíjal mimoriadne intenzívnu, umelecky hodnotnú a záslužnú činnosť ochotnícky divadelný súbor Slovenský spevokol. Tento súbor čiastočne suploval funkcie neexistujúceho profesionálneho národného divadla. Prispelo tomu aj otvorenie tzv, Národného domu (oficiálny názov mal Dom, lebo maďarská vláda nepovolila celý názov), kde už bolo solídne javisko s primeraným zázemím. Slovenský spevokol v niektorých rokoch uviedol až päťdesiat titulov a jeho súbor bol schopný zahrať aj náročný repertoár.
Významnými a často hrávanými autormi záveru 19. storočia a prvých rokov 20. storočia boli najmä Ferko Urbánek (Škriatok, Strídža spod hája, Rozmajrín, Krutohlavci, Pani richtárka, Kamenný chodníček a iné), Jozef Gregor Tajovský (Ženský zákon, Statky-zmätky a iné), Jozef Hollý (Kubo), Pavol Socháň (Sedliacka nevesta) a Vladimír Hurban Vladimírov (Záveje). Básnicky aj javiskovo najnáročnejším dielom tohto obdobia je veršovaná tragédia Pavla Országha-Hviezdoslava Herodes a Herodias.
Pokiaľ ide o bábkové divadlo, legendou tohto obdobia sa stal Ján Stražan a neskôr jeho syn Viliam, ktorí so svojím kočovným bábkovým divadlom udržiavali po slovenských mestečkách a dedinách národné povedomie. Vo svojom repertoári mali aj hry slovenských autorov.

17. Profesionálne divadlo na Slovensku 1920-1938

Po skončení prvej svetovej vojny, po vzniku Česko-Slovenskej republiky, čo bol pre Slovákov aj akt národného oslobodenia, sústredili sa hlavné úsilia na divadelnom poli na založenie a udržiavanie profesionálneho divadla a na vytvorenie jeho umeleckého programu. Založením Slovenského národného divadla poverili v roku 1919 vtedajšie vládne orgány Družstvo SND, na čele ktorého stál Vavro Šrobár, minister s plnou mocou pre správu Slovenska. Družstvo, ako majiteľ koncesie pre divadelnú prevádzku na celom území Slovenska, uzavrelo zmluvu s riaditeľom druhotriednej Východočeskej divadelnej spoločnosti Bedřichom Jeřábkom. Český divadelný súbor začal v Bratislave pod hlavičkou Slovenského národného divadla pravidelnú prevádzku 1. marca 1920 otváracím predstavením Smetanovej opery Hubička. Profesionálny divadelný súbor uvádzal prevažnú časť svojho repertoáru po česky. Slovenské hry sa na repertoári divadla vyskytovali len zriedkavo a navyše hrali ich českí herci. Prvé slovenské profesionálne činoherné predstavenia režíroval český režisér Vilém Táborský a boli to inscenácie hier Hriech a V službe od J. G. Tajovského, Hana od Martina Rázusa, Šrobárova hra Z otroctva vekov a Sedliacka nevesta od Pavla Socháňa.