Činoherný repertoár ovplyvňovali dvaja vzdelaní a rozhľadení dramaturgovia – Ferdinand Hoffmann, ktorý často aj režíroval, a Ján Sedlák. Repertoár SND sa orientoval na uvádzanie veľkých klasických diel svetovej dramatiky, ďalej hier domácich, slovenských dramatikov a na uvádzanie významných diel modernej zahraničnej dramatickej tvorby. Zo slovenských autorov uvádzalo v týchto rokoch SND diela našich klasikov (Palárik, Záborský, Tajovský) a tiež diela žijúcich dramatikov (Ivana Stodolu, Júliusa Barča-Ivana, Štefana Králika, Jána Poničana, Márie Rázusovej-Martákovej a Petra Zvona). SND v tomto období predstavovalo umelecky skonsolidovaný kolektív, schopný na vysokej inscenačnej úrovni uvádzať náročné diela domácej a svetovej dramatiky. V 30. a 40. rokoch herecký súbor popri osobnostiach ako Martin Gregor, Jozef Kello, Oľga Brodáčová, Hana Meličková, Andrej Bagar, Beta Poničanová omladili absolventi a poslucháči hereckého konzervatória – o.i. František Dibarbora, Mária Bancíková, Martin Huba, Július Pántik i Viliam Záborský.
Koncom 30. rokov a v prvej polovici 40. rokov vznikli aj ďalšie tri slovenské profesionálne divadlá – v Nitre to bolo Slovenské ľudové divadlo, v Prešove Slovenské divadlo a napokon v Martine Slovenské komorné divadlo.
Intenzívnu činnosť vyvíjalo ochotnícke divadlo, o ktoré sa staralo Ústredie slovenských ochotníckych divadiel v Martine, pod patronáciou Matice slovenskej.

Ivan Stodola (1888-1977)
Najproduktívnejší slovenský dramatik od polovice 20. rokov do konca 40. rokov. Písal spoločenské komédie, bol spolutvorcom slovenskej historickej hry a rozvíjateľom tradícií hier zo života ľudu. V spoločenských komédiách (Náš pán minister, 1926, Belasý encián, 1928, Čaj u pána senátora, 1929, Jožko Púčik a jeho kariéra, 1931 ai.) sa s umiernenou kritickosťou vyrovnáva s niektorými nedostatkami predmníchovskej meštiackej spoločnosti a kriticky sa vyjadruje k verejnému životu. Úrovňou, úspešnosťou a populárnosťou sa jeho komédiám vyrovnávajú hry Bačova žena, 1928 a Kráľ Svätopluk, 1931. Romantickou historickou hrou je Marína Havranová, 1941 (zasadená do rokov Slovenského povstania 1848, v čase uvedenia dostala Štátnu cenu SR) a k satirickému podobenstvu inklinuje hra Mravci a svrčkovia, 1943. Na námet hry Bačova žena vznikol slovenský film Varúj! (1947), podľa Jožka Púčika a jeho kariéry film Statočný zlodej (1958) a Kráľ Svätopluk bol podkladom Suchoňovej opery Svätopluk.

19. Slovenské divadelníctvo v rokoch 1945-1970

V prvých povojnových rokoch v oblasti divadelníctva už bolo na čo nadväzovať.